INSCENÁCIE SÚBORU STOKA


Kolaps, Impasse, Dyp inaf, Slepá baba, Vres, Donárium, Nikto , len čajka si omočí nohy v mojich slzách, Eo ipso, Lido di Jesolo, Nox, Komora, Tváre, Prepad, Hetstato, Sami meri vari, Monodrámy, Dno, Z diaľky, Komisia, Bol-a som nevinn -ý -á, I Was Innocent, Gala, Strata, Prelom, Odraz, Redukcia, Dialógy, Prísun, Pokus, Erekcie..., Neistý grunt, Pevný podnos, Víťazstvo, Bordeline, Kritérium, Intim, Projektil, Wellness, Re re re... Postfaktótum, 29˝,

Vírus


29. sezóna
42. premiéra
Divadla Stoka

Premiéra
12. 12. 2018
 
Účinkujú:
Michaela Fech
Lenka Libjaková
Braňo Mosný
Peter Tilajčík

Výtvarné riešenie: Miriam Struhárová
Réžia: Blaho Uhlár

Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 10. októbra do 12. decembra 2018.

   Vírus je slovo, ktoré nás straší z hľadiska zdravotného a možno aj omnoho viac v oblasti informačných technológií. Vírom môže byť aj slovo. Slovo nie je dominantným prvkom vo výrazive Divadla Stoka, ale v tomto prípade sa veci menia a nezmyselné slovné ataky sa dostávajú do popredia. Verbalizácia nezmyslu je estetika v literatúre používaná od nepamäti. Vírus prevracia fakty a pravdu, vírus môže aj zabíjať.

Z verejných zdrojov podporil hlavný partner projektu Fond na podporu umenia a Bratislavský samosprávny kraj .




Oumuamua

plagát,
29. sezóna
41. premiéra
Divadla Stoka

Premiéra
21. 09. 2018
 
Účinkujú:
Michaela Fech
Lenka Libjaková
Braňo Mosný
Tomáš Pokorný
Peter Tilajčík

Výtvarné riešenie: Miriam Struhárová
Réžia: Blaho Uhlár

Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 08. apríla do 21. septembra 2018.

   Oumuamua je čosi, čo prišlo z ďaleka a preletelo cez slnečnú sústavu. Nevieme odkiaľ to prišlo, nie sme si istý, či je to hornina, alebo čosi inteligentné, nevieme takmer nič.
Pravda klesá na rebríčku hodnôt, stále hlbšie. Sme v bahne neurčitostí a neistôt. Rituály sa premieňajú v svoj opak, zneucťujú sa. Týra nás nemožnosť vzbury, neuchopiteľnosť nepriateľa, frustrácia. Oddávame sa slobodnému nezmyselnému pohybu, zúfame pri prežúvaní stokrát analyzovaných tém.

Z verejných zdrojov podporil hlavný partner projektu Fond na podporu umenia a Bratislavský samosprávny kraj .



29˝

40. premiéra, 29. sezóna
Divadla Stoka
Premiéra
07. 09. 2018
 
Účinkujú:
Michaela Fech
Braňo Mosný

Živá hudba: Igor Fech
Výtvarné riešenie: Miriam Struhárová

Réžia: Blaho Uhlár

      Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 11. júla 2018.

   Divadlo vo svojej štyridsiatej premiére využíva opäť mimo slovný prejav výrazne ovplyvnený tancom butó. Tematicky sa inscenácia pohybuje v priestore skúmania vzťahu muža a ženy, jeho variability a protikladnosti. Možno nie je už čo povedať, pretože aj tak: "Nikdo nic nepochopí, nikdo se nic nedoví."

Účasť na festivaloch:
07. 09. 2018 pi 29˝ Premiéra. Divadelní festival Kutná Hora, 21,30



Postfaktótum
reakcia reakcia reakcia reakcia reakcia reakcia reakcia (SaD)
plagát
39. premiéra, 28. sezóna
Divadla Stoka
Premiéra
07. 12. 2017
 
Účinkujú:
Michaela Halcinová
Lenka Libjaková
Braňo Mosný
Tomáš Pokorný
Peter Tilajčík 

Výtvarné riešenie: Miriam Struhárová
Výber hudby: Lenka Libjaková a Blaho Uhlár

Réžia: Blaho Uhlár

Organizačná spolupráca: Ľudmila Kružliaková.
      Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 11. októbra do 07. decembra 2017.

   Zem je plochá, Fínsko neexistuje. Pravda nie je podstatná. Päť hercov sa pohybuje po nejasnom obraze, v neurčitých vzťahoch, miestami ich postavy celkom zanikajú. Možno hľadajú svoj domov, možno istoty, nedozviema sa. Sme v kaviarni, v autobuse, ale aj v ničom, v dymovej clone. Utrpenie z dostatku. Hercova akcia zaniká v tme a nezmyselnosti. Zmyselnosť je hmatateľnejšia. Slovo nič nevysvetľuje. Výstrel z pištole a zvonenie pohárov niečo naznačujú.

Predstavenie trvá 60 minút.

Inscenáciu podporili z verejných zdrojov hlavný partner projektu Fond na podporu umenia a Bratislavský samosprávny kraj.

Účasť na festivaloch:
17. 05. 2018 št Nová dráma / New Drama 2018 - Cena študentskej poroty. 



Re re re...

reakcia, reakcia, reakcia
plagát
38. premiéra, 27. sezóna
Divadla Stoka
Premiéra
30. 06. 2017
 
Účinkujú:
Michaela Halcinová
Martin Kollár
Lenka Libjaková
Braňo Mosný
Tomáš Pokorný
Peter Tilajčík 

Výtvarné riešenie: Miriam Struhárová

Réžia: Blaho Uhlár

Organizačná spolupráca: Ľudmila Kružliaková.
      Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od marca do 30. júna 2017.

   Situácia sa zhoršuje. Stále tie isté džaburiny a znova a znova. Nič sa nestalo a deje sa to pritom stále. Agresivita v rodinných vzťahoch. Sme po pás vo výkaloch, alebo od pása na vzduchu? Reč je už nezrozumiteľná, postavy sa znova a znova púšťajú do nič neriešiacich pseudodialógov. Sú pripútané k prostrediu so svojimi úzkosťami a fóbiami. Má zmysel hovoriť pravdu? Má zmysel ju hľadať? Je vulgarizmus katarziou? Kedy sa doba vymkla z kĺbov? Bolo to pred päťsto, alebo pred tritisíc rokmi. Alebo sa ešte len vymkne? Pane Bože, čo nás ešte čaká?

Predstavenie trvá 82 minút.

Inscenáciu podporili z verejných zdrojov hlavný partner projektu Fond na podporu umenia a Bratislavský samosprávny kraj.

Účasť na festivaloch:
08. 09. 2017 pi o 18,00 v Synagoge na Divadelní festival Kutná Hora.

 

Wellness
Divadla Stoka
Premiéra
19. 12. 2016
 
Účinkujú:
Otto Culka
Michaela Halcinová
Martin Kollár
Lenka Libjaková
Braňo Mosný
Tomáš Pokorný
Peter Tilajčík 

Výtvarné riešenie: Markéta Plachá

Réžia: Blaho Uhlár

Organizačná spolupráca: Ľudmila Kružliaková.
      Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 1. marca do 12. decembra 2016.

   Slovo v tejto inscenácii odchádza do úzadia a často celkom mizne. Alebo je málo zrozumiteľné, pretože pochádza z inej jazykovej "proveniencie". Po scéne sa premávajú herci v nepochopiteľných akciách, nezmysel strieda nezmysel. Hľadanie duchovnosti sa prejavuje nečakanou agresivitou. Plátenná strecha nedrží, preteká. Do tvorby Divadla Stoka sa prvýkrát votrelo politikum.
Predstavenie trvá 60 minút.


 

Inscenáciu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia a Bratislavský samosprávny kraj. Finančne projekt podporila Nadácia Tatra banky a Nadácia ZSE.
Účasť na festivaloch:
28. 04. 2017 pi Akademický Prešov v DAD 17,30 h.
26. 06. 2017 po Open Air Program Hradec Králové 20,30 h.
07. 07. 2017 pi na festivale Pohoda o 09,00 v Optimistane


Projektil
plagát reakcia recenzia

36. premiéra divadla Stoka, 27. sezóna
Premiéra 28. 10. 2016
 
Účinkujú:
Martin Kollár
Lenka Libjaková
Braňo Mosný 
Tomáš Pokorný
Peter Tilajčík

Audiovizuálne riešenie:
Martin Burlas

Výtvarné riešenie:
Markéta Plachá

Réžia: 
Blaho Uhlár

Organizačná spolupráca: Ľudmila Kružliaková

Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 1. marca do 28. októbra 2016.

   Šialenstvá a nezmysly vznikajúce medzi ľuďmi prenikajú nimi samotnými ako projektil, ktorý nezanecháva na prvý pohľad viditeľné zmeny. Trasovisko vzťahov medzi postavami sa nemení politickou situáciou, ľudstvo naďalej čaká na celospoločenskú obrodu brodiac sa mätežou svojho nevysvetliteľného nevedomia. Jedna herečka a štyria herci sa čudujú, čo to z nich neustále vytryskuje, ocitajú sa v komplikovaných situáciách, ich riešenie im celkom uniká, agresivita plodí agresivitu a vzďaľuje sa harmónii, po ktorej sú presvedčení, že túžia.

   Predstavenie trvá 82 minút.
 

Inscenáciu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia a Bratislavský samosprávny kraj.
Účasť na festivaloch:
12. 05. 2017 pi v Brne - festival Divadelní svět 21,00 h
19. 05. 2017 pi v Divadle X10, strašNICE2017 v Prahe o 19,30 h.


Intim

35. premiéra divadla Stoka, 26. sezóna
Premiéra 21. 12. 2015
 
Účinkujú:
Michaela Halcinová
Martin Kollár
Lenka Libjaková
Braňo Mosný 
Tomáš Pokorný
Peter Tilajčík

Hudba:
Marek Piaček 

Výtvarná koncepcia: 
Miriam Struhárová

Réžia: 
Blaho Uhlár

PR: Ľudmila Kružliaková

Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 18. júla do 21. decembra 2015.
 
  Intimita je spravidla krehká a dá sa pomerne ťažko zafixovať. Intimita je téma, ktorej sa Stoka venuje málo, ale zároveň veľmi. Explicitne málo, ale je motorom všetkých predstavení, pretože impulzy k akcii vznikajú v nepomenovateľnom priestore podvedomia a nevedomia tvorcu. Stretáva sa tu surovosť vzťahov, ich bolestnosť, ale aj neha a láska. Pokus o zachytenie intimity je neustále narúšaný zvlčilosťou prostredia. 

Inscenácia vznikla vďaka finančnej podpore Bratislavského samosprávneho kraja, Nadácie Tatra banky a ARS BRATISLAVENSIS.



Kritérium
reakcia pozvánka, plagát

34. premiéra divadla Stoka, 26. sezóna
Premiéra 7. 11. 2015
 
Účinkujú:
Michaela Halcinová
Martin Kollár
Lenka Libjaková
Braňo Mosný
Tomáš Pokorný
Peter Tilajčík 

Hudba:
Marek Piaček 

Výtvarná koncepcia: 
Miriam Struhárová

Réžia: 
Blaho Uhlár

PR: Ľudmila Kružliaková

Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 18. júla do 7. novembra 2015.

   Stoka tentoraz v masovom obsadení (šesť hercov) sa opäť vracia k svojej autorskej tvorbe scenára improvizáciou. Súčasnosť priniesla na scénu heroizáciu banality, prioritu vajca či sliepky, alúzie na nesúcno, spotené plahočenie pseudoartistu v pseudoumeleckom prostredí, hľadanie podobnosti medzi ejakulátom a tatárskou, ale aj vraždu diktátora, šialené veselstvo (crazy comedy),  maratón do neexistujúceho sveta i hľadanie esencie života na diskotéke.

Inscenácia vznikla vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Bratislavského samosprávneho kraja.
Účasť na festivaloch:
Divadelní festival Kutná Hora 08. 09. 2016 št o 21,00
Víkend atraktívneho divadla 2016 (27. 11. 2016) Zvolen



Bordeline

reakcia pozvánka o tvorbe inscenácie v RTVS
33. premiéra divadla Stoka, 26. sezóna,
Premiéra 17. 10. 2015.
Podľa románu Ivany Gibovej. Scenár I. Gibová a B. Uhlár.

Monodráma Petra Tilajčíka.

Použité sú populárne piesne z minulého storočia.

Klávesy:
Braňo Mosný.

Výtvarná koncepcia:
Miriam Struhárová.

Organizačná spolupráca: Ľudmila Kružliaková.

    Divadlo Stoka prvýkrát vo svojej histórii použilo literárne dielo ako základ pre inscenáciu. Román Ivany Gibovej je prúdom vedomia mladej ženy s psychickou poruchou, ktorú týrajú vlastné myšlienky, sústavne sa konfrontuje so svojím mŕtvym otcom a stráca sa v množstve svojich mužských partnerov, ktorých nazýva svojimi otcami. Peter Tilajčík sa pokúša vnoriť do zložitého vnútra hlavnej postavy s jej ťažkými psychickými stavmi a usiluje sa v nej odkryť túžbu po láske. V jeho podaní zaznie aj niekoľko populárnych piesní z prvej polovice dvadsiateho storočia, ktoré má hlavná postava v obľube.

   Predstavenie trvá 50 minút.

Réžia:
Blaho Uhlár.

Projekt sa realizuje s finančnou podporou Bratislavského samosprávneho kraja.

Účasť na festivaloch:
Drama Queer 2015 (19. 11. 2015)
Divadelní festival Kutná Hora 08. 09. 2016 št o 17,00
Sám na javisku 2016 (16. 09. 2016) Trenčín


Stoka Revival
Program prehliadky, Avízo Denník N, Sme, Sme b, Pravda. Správa v Sme, v .týždeň. Recenzia Pokus, Neistý grunt, Pevný podnos. Ďalšie materiály vyjdú v časopise Kód v budúcnosti.
Tu si možno stiahnuť reláciu Divadelný týždenník z Rádiu Devín o akcii.



Víťazstvo
reakcia M. Beráka a Darie Feherovej Fojtíkovej, Lucie Piussi, Mira Zwiefelhofera, Marka Godoviča, informačné video  leták plagát
Premiéra 09. 12. 2014, 25. sezóna
Scenár: Michaela Halcinová, Martin Kollár, Braňo Mosný, Peter Tilajčík a Blaho Uhlár

Účinkujú:

Michaela Halcinová
Martin Kollár
Braňo Mosný
Peter Tilajčík
 
Výtvarná koncepcia:
Miriam Struhárová

    Prúd vedomia, prúd nevedomia, prúd bezvedomia. Smršť nezmyselných akcií uvádzaných s obrovským nadšením. Predstavenie sa začína videoprojekciou ako dvaja slovenskí herci spievajú maďarskú pieseň v jednom z najkozmopolitnejších miest na svete. Potom sú na scéne už len živí herci, dokonca občas aj štyria, čo je v "novodobej" histórii Divadla Stoka prvý raz. Sme svedkami rozhovoru dvoch ľudí, ktorí zistia, že každý z nich je niekto iný, dozvieme sa, že životným postojom môže byť aj nekonečná otvorenosť k poníženiu, zistíme že túžba po práci môže viesť až k vražde. Všetko je rámcované nádhernou hudbou zo sedemnásteho storočia.

   Predstavenie trvá 78 minút.

Réžia:
Blaho Uhlár

Predstavenie trvá 70 minút.
Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 3. júna do 9. decembra 2014.

Inscenácia vznikla vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Nadácie Tatra banky
a ARS BRATISLAVENSIS.
Účasť na festivaloch:

49. Akademický Prešov 2015 (1. 5. 2015)
Bažant Pohoda 2015 (11. 7. 2015)
Divadelný festival Kutná Hora (3. 9. 2015)
Festival divadiel strednej Európy (5. 9. 2015)
27. Víkend atraktívneho divadla Zvolen (
21. 11. 2015)
Festival Setkání Stretnutie Zlín, Česko (18. 5. 2016)



Pevný podnos
reakcia Dárie Fehérovej informačné video leták plagát
Premiéra 16. 12. 2013, 24. sezóna
Scenár: Anna Čonková, Braňo Mosný, Peter Tilajčík, Blaho Uhlár

Účinkujú:
Anna Čonková
Braňo Mosný
Peter Tilajčík
 
Výtvarná koncepcia:
Miriam Struhárová

   Jedna žena a dvaja muži vstupujú do rôznych situácií, ktoré majú niekedy rozumnú logiku, často sa však vyvíjajú vďaka celkom opačným motívom. Prirodzenosť narúšajú psychické poruchy a ochorenia, nejasná sexualita a iracionalita vo vzájomnej komunikácii. Vo vzťahoch sa však niekedy objaví aj jednoduchá senzualita. Mladí herci ohlušujú hravosťou, intenzitou a pravdivosťou svojho prejavu.

Réžia:
Blaho Uhlár

Predstavenie trvá 65 minút.
Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 24. mája do 16. decembra 2013.

Inscenácia vznikla vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Bratislavského samosprávneho kraja a ARS BRATISLAVENSIS.



Neistý grunt 

(Vnútrodruhová agresia)
 
Premiéra 31. 10. 2012, 23. sezóna
Scenár: Braňo Mosný, Peter Tilajčík, Blaho Uhlár s použitím týchto autorov: Jack London, Czesław Miłosz, László Jávor.

Účinkujú: 
Braňo Mosný
Peter Tilajčík 

Výtvarná spolupráca:
Miriam Struhárová

 Réžia: 
Blaho Uhlár

     Inscenácia vznikla tvorivou metódou autorského divadla, improvizáciami bez stanovenia konkrétnych cieľov. Akcie sú preto motivované vedomím, ale hlavne podvedomím účastníkov. Dvaja aktéri sa dostávajú do vzájomných dialógov, často v neriešiteľnom konflikte antických rozmerov, demonštrujúc ľudskú vnútro druhovú agresivitu, ktorá je obludnou súčasťou vzájomnej komunikácie. Pohrávanie sa s rôznymi divadelnými postupmi, commedie dell’arte, tanca butoh, expresívnych postupov chudobného divadla, expresionizmu, estrádnych hudobných vystúpení, či groteskných skečov, je vďaka hereckej virtuozite oboch protagonistov, zaujatých autentickou akciou s plným fyzickým nasadením, čosi ako chudobné divadelné orgie na pomedzí estrády a avantgardy.

Predstavenie trvá 60 minút.

Predstavenie trvá 60 minút.

Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 19. júla do 31. októbra 2012. 

Inscenácia vznikla vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Nadácie Intenda a ARS BRATISLAVENSIS.

Účasť na festivaloch:

International New York Fringe Festival New York (Uncertain Ground) 14. - 19. 8. 2013 (5 predstavení)
Divadelná Nitra '13 Nitra (2. 10. 2013)
Víkend atraktívneho divadla Zvolen (12. 11. 2013)
Bažant Pohoda 2014 Trenčín (12. 7. 2014)

Medzinárodný festival DVAJA (17. 09. 2016) Mestské divadlo ACTORES Rožňava






Erekcie, ejakulácie a ďalšie príbehy obyčajného šialenstva
(Scénické čítanie)

Plagátik, Videozostrih zo skúšky


Účinkujú:
Lýdia Petrušová, Braňo Mosný, Peter Tilajčík, Blaho Uhlár.

Klávesy:
Lucia Chuťková.      

   Scénické čítanie (s videoprojekciou) z tvorby Charlesa Bukowského básnika a prozaika, ktorý neúnavne a každodenne písal z absolútne vnútornej potreby o obyčajných ľuďoch, o ich živote spravidla veľmi vzdialenom ideálu amerického sna. V jeho tvorbe je veľa pravdy, ktorú odmietal podávať v prikrášlenej podobe.
    (
Charles Bukowski (1920 - 1994) Enfant terrible americkej literatúry.)
Premiéra 28. júla 2012.

Akcia trvá 1 hodinu a 15 minút.


Pokus
(V hľadaní spirituality)
Video-divadelná inscenácia
Premiéra: 30. novembra 2011, 22. sezóna

There is nothing new to be discovered in physics now. All that remains is more and more precise measurement. (Vo fyzike už niet čo nové objaviť. Pôjde už len o to, dosiahnuť čoraz presnejšie meranie.)
William Thomson -  Lord Kelvin of Largs (19th century)

Dominantou predstavenia nie je činoherná herecká akcia, ale videoprojekcie, ktoré spájajú prvky činoherné a výtvarné. Ťažiskové významové roviny sú téma divadla ako duchovného stavu jedinca, úvahy o konečnosti myslenia, vedy či sveta. Videodivadelné predstavenie sa pokúša nájsť duchovné korene divadelnej tvorby v agresívnom prostredí moci, ktorej bytostnou podstatou je despiritualizáca človeka.

Účinkujú: Martin Kollár, Branislav Mosný, Lýdia Petrušová a iní.
Výtvarná spolupráca: Miriam Struhárová

Videosekvencie a réžia: Blaho Uhlár

Premiéra: 30. novembra 2011 v Tangere Studio na Páričkovej 18 (bývalá Cvernovka), objekt č. 107 v Bratislave o 20,00 hodine.

Projekt sa realizuje s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Intenda.

Pokus, o ktorom je vopred známe, že neuspeje, by sa ani pokusom nemal nazvať. Ale hlavne vo vede je známe, že mnoho nových poznatkov a objavov vzniklo ako bočný produkt bádania, ako niečo, čo nikto vynájsť neplánoval. Je preto logické, že experiment, ktorý si kladie za úlohu vyvrátiť možný nový objav, môže vynájsť objav celkom nový, nečakaný. Zámerom projektu je vypátrať možnosť realizácie nezávislého projektu v prostredí, ktoré uprednostňuje vznik predstavení v inštitucionálnych podmienkach. Projekt by mal priniesť nové dielo v ponuke nezávislých divadelných produkcií.

(30. januára 1944 bolo v Prešove slávnostné otvorenie profesionálneho Slovenského divadla. Vzniklo na základe ochotníckeho súboru Záborský a neskôr sa premenovalo podľa tohto autora. Divadlá vznikajú a zanikajú. Toto existuje až do dneška. Gabriela Uhlárová účinkovala aj v ochotníckom súbore, aj v profesionálnom. Ale nie dlho, dejinné udalosti jej to nedopriali. V roku 1991 vzniklo v Bratislave neštátne divadlo Stoka na čele jej synom Blahom Uhlárom. Bolo to krátko po prevrate, keď sa ešte byrokracia nie celkom zorientovala a tak jej uniklo „neriadené“ hnutie a vznikol dôkaz, že divadlo sa dá robiť omnoho lacnejšie a bez korupčných kanálov. Takéto divadlo pravdaže v našom prostredí nemá miesto a tak po 15 ročnej existencii zaniklo a „jeho“ budova bola zbúraná. Lord Kelvin sa koncom 19. storočia trochu pomýlil.)

Predstavenie trvá 1 hodinu a 20 minút.






Inscenácie, ktoré už neuvádzame

Dialógy
(autentický minimal)

Videopozvánka.

   Dve ženy sedia a rozprávajú. O všetkom. O bryndzových haluškách i zániku života. Hoci obidve používajú jeden jazyk – rozhovory sa začnú nedorozumením. A nedorozumení pribúda. V obývačkovom táraní sa zjavia náznaky filozofických úvah, momenty porozumenia i nezmieriteľné protiklady. Dialógy sú šokujúco obyčajné, ohlušujúco autentické.

Venované Rudolfovi Slobodovi.

19. sezóna, 29. premiéra divadla. Premiéra, dňa 20. decembra 2008.
Predstavenie trvá 1 hodinu a 5 minút.

Účinkujú: Henrieta Hanzalíková a Erika Lásková. Réžia: Blaho Uhlár. Svetlo a zvuk: B. Uhlár. Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 19. mája do 20. decembra 2008. 
Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Bratislavského samosprávneho kraja.

.

STRATA 
(multimediálna grcanica)

   Inscenácia Strata je v poradí 25. premiérou Divadla Stoka, ktoré akoby sa čiastočne vrátilo do čias, keď jeho vyjadrovacími prostriedkami boli hlavne pohybové a výtvarné akcie, vidiny, sny, predstavy. Hoci v úvode zistíme, že sa chystá akýsi pohreb význačnej osobnosti s veľkými zásluhami, nie je nám dopriate až do konca predstavenia dozvedieť sa o koho išlo. 
   Uprostred scény dominuje postava obesenca, ktorá nám môže pripomínať nedávnu históriu, nikdy však nie je skonkretizovaná. V plávajúcom tempe sa zjavujú motívy smrti, žiarlivosti, úzkosti, beznádeje, i motív frustrácie preklenutý prázdnou mediálnou zábavou. 
   „Je tu bohatý priestor pre sarkazmus a iróniu, zastúpená je tiež depresia či smútok z reálnej podoby dnešnej spoločnosti. Odkrývajú sa ľudské slabosti a ľudská nátura, často ide o odhalenia šokujúce či mrazivé.“ hovorí na scéne Matej Lauko, keď číta recenziu na práve prebiehajúce predstavenie a ťažko s ním polemizovať.
   Inscenácie Divadla Stoka vznikajú výlučne metódou kolektívnej tvorby, ktorá vo výsledku ponúka množstvo abstraktných vyjadrení, a závisí celkom od diváka, v akej motivickej a tematickej rovine bude toto dielo dešifrovať.
   Popri zakladajúcich členoch súboru v predstavení účinkujú aj štyria debutanti a naživo hrá hudobná skupina Živé kvety.

15. sezóna, 25. premiéra divadla. Premiéra dňa 21. 12. 2004.

Účinkujú:
Táňa Brederová, Martin Dinga, Braňo Ďuriančík, Peter Erdélyi, Silvia El Helo, Matej Lauko, Erika Lásková, Lucia Piussi, Michal Šulek a hudobná skupina Živé kvety - Peter Bálik, Agnes Lovecká, Juraj Mironov a Marek Pastier. 

réžia: Blaho Uhlár.

Svetlo: Henrieta Hanzalíková
Zvuk: Denisa Falbová
Video: Juraj Halas

Inscenácia vznikala metódou kolektívnej tvorby od  júla do 21. decembra 2004 a ešte aj potom. S použitím básne Róberta Švarca.)   

.

Gala (Kto rozjebal Betlehem)

   Inscenácia je zložená z rôznych výstupov. Sú tu tri piesne, hudba, intímny dialóg, akási televízna debata, ktorá sa končí fiaskom, zasadanie rodinnej rady, úvahy o zmysle života i "verejná nahrávka rozhlasovej hry". Tzv. vulgárne slová nie sú síce v každom výstupe, ale je ich dosť. Diváci sa zvyknú veľmi dobre zabávať a poniektorí zhnusene odchádzajú.

13. sezóna, 24. premiéra divadla. Premiéra dňa 9. júna 2003.

Scenár: kolektív účinkujúcich a Ján Kompiš
Réžia: Blaho Uhlár 
Účinkujú: Martin Dinga, Silvia El Helo, Ivan Lacko, Matej Lauko (od marca 2005), Erika Lásková, Vladimír Oktavec, Lucia Piussi, Blaho Uhlár
Hudba: Peter Bálik, Agnes Lovecká, Juraj Mironov, Marek Pastier, Michal Šulek
Svetlá: Anton Kuttner 
Zvuk: Jaroslav Lederleitner
Inscenácia vznikla metódou kolektívnej tvorby od 11. februára 2003 do 9. júna 2003.
 

.

Bol-a som nevinn -ý -á, I Was Innocent

13. sezóna, 23. premiéra Divadla Stoka. Premiéra dňa 1. septembra 2002.
First night September the 1st 2002.

Spoločné predstavenie divadelnej skupiny Science Project z New Yorku (USA) a Divadla Stoka. 
Created by Science Project New York and Stoka Theater Bratislava

Tvorcovia: Dima Dubson, Oleg Dubson, Gregory L. Ford, Yelena Gluzman, Laco Kerata, Erika Lásková, Lucia Piussi, Eli Rarey, Blaho Uhlár, Lauren Urquhart a skupina Živé kvety – Peter Bálik, Agnes Lovecká, Juraj Mironov, Marek Pastier a Lucia Piussi. 

Created by: Dima Dubson, Oleg Dubson, Gregory L. Ford, Yelena Gluzman, Laco Kerata, Erika Lásková, Lucia Piussi, Eli Rarey, Blaho Uhlár, Lauren Urquhart and a band Živé kvety – Peter Bálik, Agnes Lovecká, Juraj Mironov, Marek Pastier a Lucia Piussi.

Projekt je podporený newyorskou nadáciou Trust for mutual understanding  a Veľvyslanectvom Spojených štátov amerických v Bratislave.   

.
Komisia

  Inscenáciou prechádza nepomenovaný a bližšie neurčený pár muža a ženy v rôznych priestoroch i situáciách. V úvode ich vidíme v rajskej fáze zrodu, v nepoškvrnenej čistote. Trochu netypický je však vek predstaviteľov a rušivé i znervózňujúce sú rozhovory o poslušnosti a vzbure. Stretávame sa s nimi i v napätej atmosfére podráždenia z monotónnosti manželského súžitia, ale aj v banálnej situácii unavenej priateľskej návštevy. Tieto pohľady sú prerušované prienikmi brutálnej a primitívnej surovosti z okolitého sveta, a z nej vyplývajúcej nadradenej iracionálnej konštrukcie. Tieto dve línie sa v záverečnom výstupe sa dostávajú  do bezprostredného stretu, v ktorom partnerský vzťah zlyháva, ale rozpadáva sa i nepochopiteľný svet nezmyselných pravidiel. Vyššia moc si takto napriek rozpadu potvrdzuje svoju dominantnosť, ale individuálna vzbura prináša istú nádej vnútorného oslobodenia. 
  Je to komorné, činoherné predstavenie. 

12. sezóna, 22. premiéra Divadla Stoka. 
Scenár: kolektív účinkujúcich. 
Účinkujú: Martin Dinga, Silvia El Helo, Ivan Lacko, Erika Lásková a Lucia Piussi. Réžia: Blaho Uhlár. 
Hudba: Živé kvety (Peter Bálik, Agnes Lovecká, Juraj Mironov, Lucia Piussi). Gitara naživo: Peter Bálik. 
Výtvarná spolupráca: Adriana Mišovičová. 

Inscenácia vznikla metódou kolektívnej tvorby od 9. júna 2001 do 12. apríla 2002.
Inscenácia je vytvorená v spolupráci s divadelným súborom BELTS (Bratislava English Language Theatre Society). 
Inscenácia je vytvorená s finančným príspevkom Nadácie – Centrum súčasného umenia v Bratislave.

.

Z DIAĽKY

   Dvaja účinkujúci a zároveň autori predstavenia pokúšajú naplniť svoj svet prvkami klauniády, štylizovaného divadla, parafráz filmových postupov, divadla krutosti, uvoľnenou divadelnou imagináciou s použitím textu i pohybu.
   Sme svedkami rozhovoru s bohom o materiálnych deficitoch, návštevy Snehovej kráľovnej, ktorej sa nedarí splniť sľubované zázraky i prednášky o filozofickej štruktúre upratovačského remesla. Počujeme dialóg medzi optimistickým a pesimistickým vnímaním sveta, rozhovor pri menuete o kyslých rybách a všeobecnosti entropie i sen o neurčitom úteku záhadných bytostí. 
   Predstavením sa nesie trpká nádej ľudí hľadajúcich svoj raj.

Fotografie

10. sezóna, 20. premiéra divadla.
Premiéra 17. 12. 1999.

Scenár: Lucia Piussi, Blaho Uhlár
Réžia: Blaho Uhlár
Scéna: 
Kostýmy: 
Hudba: Peter Bálik
Pohybová spolupráca: Monika čertezni
Účinkujú: Lucia Piussi a Blaho Uhlár

Technika a svetlá: Anton Kuttner 
zvuk: Peter Bálik

Inscenácia vznikala metódou kolektívnej tvorby od 14. júla 1999 do 17. decembra 1999.

Inscenácia je vytvorená s finančným príspevkom Ministerstva kultúry SR, Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia a Nadácie na podporu občianskych aktivít – NPOA.

Poďakúvania:
Pani Kataríne Slugeňovej Cockrell za preklad monológu Love story do angličtiny, pani Andree Záborskej za preklad monológu Love story do francúzštiny a pani Denise Falbovej za pomoc pri výbere kostýmov.
 

*
  DNO (Óda na McWorld)

  V inscenáci sú použité slová. Osoby nachádzame v bežných situáciách, ale prežívaných, ako to v súčasnosti býva, cez média. Je tu odpozorované správanie z televízneho komerčného vysielania, úsilie zvládnuť predpísanú komerčnú „medziľudskú komunikáciu“, prienik reálnej surovosti do surovosti skrytej pod komerčný pláštik, sú tu osoby, ktorých najväčším problémom je, či si ísť niečo kúpiť, alebo nie a je tu aj osobná tragédia, ktorá nachádza uspokojenie v širokej medializácii. Inscenácia používa veľa slov, ktoré sa obvykle zvyknú charakterizovať ako škaredé, či vulgárne.

Scenár: Ľubomír Burgr, Monika čertezni, Lucia Piussi, Zuzana Piussi, Blaho Uhlár.
Réžia: Blaho Uhlár. 
Výprava: Zuzana Piussi. 
Hudba: Ľubomír Burgr.
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Monika čertezni, Lucia Piussi a Zuzana Piussi.

9. sezóna, 17. premiéra divadla. 
Premiéra 19. 12. 1998, predstavenia sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 30 minút. 
Javisko šírka 9 m, hĺbka 12 m, minimálne 12 svetelných okruhov. 2 ks minidisk systém. 
6 účastníkov.

*
  MONODRÁMY

   Päť monológov postáv pokúšajúcich sa nadviazať kontakt s okolím, s ľuďmi, ale i kontakt so sebou samým. Vidíme opisy postáv cestujúcich v autobusoch i pokusy o prienik do ich vnútra (Portréty cestujúcich - E. Lásková), hyperrealistický, dokumentárny snímok bytosti žijúcej v našom okolí (Milan - L. Piussi), nesystematické uvažovanie o živote , tvorbe, energii i medziľudských vzťahoch (Príjemné ukojenie racionality - Ľ. Burgr),  vyslúžilého herca v imaginárnom intervjú (Herec - L. Kerata) i „metarealistický“ monológ, pokúšajúci sa s definitívnou platnosťou urovnať svoj život (Kvality citového života - Z. Piussi).

Fotografie

Réžia: Blaho Uhlár.
Výprava: Zuzana Piussi.
Hudba: Ľubomír Burgr s použitím diela L. Janáčka.
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Laco Kerata, Erika Lásková, Lucia Piussi, Zuzana Piussi.

Premiéra 29. 11. 1997, obnovená premiéra 22. 12. 2000. Predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 10 minút.
Javisko šírka 9 m, hĺbka 12 m, minimálne 12 svetelných okruhov, mixpult, 1 mikrofón na hlas, minidisk systém.

  MONODRÁMY - pôvodná verzia

(V tejto podobe sme uvádzali inscenáciu od jej premiéry do 2. marca 2000 keď mala svoju nevedomú derniéru. Bola to jej 40. repríza.)

  Šesť monológov postáv pokúšajúcich sa nadviazať kontakt s okolím, s ľuďmi, ale i kontakt so sebou samým. Vidíme do seba uzavretého človeka baviaceho sa memorovaním nájdených listov a trpiaceho vlastnými bolestnými predstavami, „jednostranný dialóg“ odhaľujúci ľudské trápenie, dezilúziu, ale zároveň večnú živočíšnu silu, hyperrealistický , dokumentárny snímok bytosti žijúcej v našom okolí, nesystematické uvažovanie o živote, tvorbe, energii i medziľudských vzťahoch, vyslúžilého herca v imaginárnom intervjú i „metarealistický“ monológ.

Réžia: Blaho Uhlár
Výprava: Zuzana Piussi
Hudba: Ľubomír Burgr s použitím diela L. Janáčka
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Ingrid Hrubaničová, Jozef Chmel, Laco Kerata, Lucia Piussi,
Zuzana Piussi.

Premiéra 29. 11. 1997, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 25 minút.
Javisko šírka 9 m, hĺbka 12 m, minimálne 12 svetelných okruhov, mixpult, 
1 mikrofón na hlas, minidisk systém.
 

.

HETSTATO (Hystericko-zúfalý výkrik šialenstva.)

Premiéra 17.  9. 1999, nevedomá derniéra 23. 3. 2000 (14 repríz).
 

   Je inscenáciou, ktorá požíva slová – slovenské, anglické, srbské i vulgárne. Vidíme čudnú parafrázu na orientálne divadlo, ktoré po anglicky analyzujú akýsi intelektuálni konzumenti, počujeme dialóg o zmysle umeleckej tvorby, avšak vedený jednou herečkou a v srbčine, sme svedkami siahodlhej „televíznej“ diskusie o kultúre, ktorej výsledkom je poznanie, že „kultúra je kultúra“, sovietsky populárny hit nás vráti o nejaké desaťročie dozadu, zažijeme i barové táranie s akousi Američankou i zúfalú obranu pred vtrhnutím vulgárnosti do nášho života vyjadrenú vulgárnymi slovami a cítime totálne zúfalstvo ľudí v spoločnosti, ktorá nedáva nijakú nádej na lepšiu budúcnosť.

10. sezóna, 19. premiéra divadla.
 

Scenár: Ľubomír Burgr, Ingrid Hrubaničová, Lucia Piussi, Zuzana Piussi, Blaho Uhlár
Réžia: Blaho Uhlár
Scéna: Zuzana Piussi
Kostýmy: Zuzana Piussi a kolektív
Hudba: Ľubomír Burgr
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Ingrid Hrubaničová, Lucia Piussi a Zuzana Piussi

Svetlá: Blaho Uhlár
Technika a zvuk: Anton Kuttner

Inscenácia vznikala metódou kolektívnej tvorby od 2. marca 1999 do 17. septembra 1999.

Inscenácia je vytvorená s finančným príspevkom Ministerstva kultúry SR, Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia a Nadácie na podporu občianskych aktivít – NPOA.

Poďakúvania:
Pani Alexandre Furlanovej za preklad textu I. Hrubaničovej Integrálnosť do srbčiny, pani Nadežde Lindovskej za pomoc pri pátraní po piesni Milióny purpurových ruží a pani Denise Falbovej za pomoc pri výbere kostýmov.
 

.

PREPAD (Estráda.)

Premiéra 31. 12. 1998, derniéra 19. 3. 1999 (2 reprízy).

  Recitáca Kraskovho Otroka, spevy operné - Věrné milování, Pravoslavnyje, populárne - Slečna, ja vás zveziem, Dievčatá z našej škôlky, ale i od Annie Lenox či Bonnie Tyler v podaní hercov divadla Stoka i ich hostí, Bugatti step, činoherné výstupy, prednášky o hudbe i literatúre. Orchester v trinásťčlennom obsadení. Zábava. 

Réžia: Blaho Uhlár. 
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Ingrid Hrubaničová, Monika čertezni, Jozef Chmel, Jozef Pavlovič, Marek Piaček, Lucia Piussi, Zuzana Piussi, Blaho Uhlár a Malomestský komorný orchester Požoň sentimentál v rozšírenom obsadení s klavírnym sólistom Mikulášom Škutom. 
Diriguje Adrian Rajter. 
Hudobné aranžmány: Marek Piaček a Ľubomír Burgr. 

9. sezóna, 18. premiéra divadla. 

predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá jednu hodinu a 40 minút. 
Javisko šírka 9 m, hĺbka 14 m, minimálne 24svetelných okruhov, 8 mikrofónov, 
1 ks minidisk systém, 24 účastníkov.


*
  TVÁRE

Premiéra 19. 12. 1997, nevedomá derniéra 11. 6. 1999 (26 repríz).

  Inscenácia nepoužíva slová. Vidíme neistotu, skryté utrpenie, či predstieranú ľahostajnosť, deformáciu ako výraz bolesti, alebo hry, alebo možno aj úprimného citu. Modré ladenie evokuje chlad, ale miestami i takmer gýčovo nostalgickú atmosféru, ktorú však systematicky rozbíja a naštrbuje nadhľad a irónia.

Réžia: Blaho Uhlár.
Výprava: Zuzana Piussi.
Hudba: Skladby V. Bokesa, Ľ.Burgra, D. Lauka, F. Chopina, J. Pachelbela, M. Piačeka, P. Zagara a I. Zeljenku v podaní Malomestského komorného orchestra Požoň sentimentál vybral Ľ. Burgr. 
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Ingrid Hrubaničová, Jozef Chmel, Marek Piaček, Lucia Piussi, Zuzana Piussi.

Premiéra 19. 12. 1997, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu. Javisko
šírka 9 m, hĺbka 12 m, minimálne 24 svetelných okruhov. 6 mužov, 3 ženy. 
2 ks minidisk systém.
 



 
  KOMORA (Kto uhádne meno berného úradníka)

Premiéra dňa 27. októbra 1995, derniéra 7. 10. 1997 (25 repríz).

  Inscenácia je akoby realistickou činohrou bez slov. V konkrétnom priestore, ktorý  môže byť izbou žije viacero konkrétnych ľudí. I akcie, ktoré vykonávajú sú v svojom  prvom význame konkrétne. Avšak čo presne oná konkrétnosť znamená sa nedá vysvetliť. Ponurá atmosféra nočných výstupov evokuje obrazy Edwarda Muncha, úzkosť z hľadania vlastnej identity, ale i život medzi povrchným reklamným gestom a strachom zo seba  samého. Objavuje sa i mikropríbeh, ktorý dáva tušiť, že všetky postavy kedysi, kamsi  a k niekomu patrili ale zdá sa, že už rezignovali na hľadanie toho miesta.

Réžia: Blaho Uhlár.
Scéna: Alexandra Grusková.
Kostýmy: Zuzana Piussi.
Hudba: Martin Burlas s použitím diel klasikov.
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Ingrid Hrubaničová, Jozef Chmel, Laco Kerata, Erika Lásková,
Lucia Piussi, Peter Zagar.

Premiéra dňa 10. februára 1995, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 5 minút.
Javisko šírka 9 m, hĺbka 9 m, minimálne 24 svetelných okruhov.
Zvuková aparatúra: mixážny pult, 1 mikroport, 2 CD prehávače




*
  NOX (Kto uhádne meno berného úradníka)

Premiéra dňa 10. februára 1995, derniéra 4. 2. 1999 (40 repríz).

  Inscenácia je akoby realistickou činohrou bez slov. V konkrétnom priestore, ktorý  môže byť izbou žije viacero konkrétnych ľudí. I akcie, ktoré vykonávajú sú v svojom  prvom význame konkrétne. Avšak čo presne oná konkrétnosť znamená sa nedá vysvetliť. Ponurá atmosféra nočných výstupov evokuje obrazy Edwarda Muncha, úzkosť z hľadania vlastnej identity, ale i život medzi povrchným reklamným gestom a strachom zo seba  samého. Objavuje sa i mikropríbeh, ktorý dáva tušiť, že všetky postavy kedysi, kamsi  a k niekomu patrili ale zdá sa, že už rezignovali na hľadanie toho miesta.

Réžia: Blaho Uhlár.
Scéna: Alexandra Grusková.
Kostýmy: Zuzana Piussi.
Hudba: Martin Burlas s použitím diel klasikov.
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Ingrid Hrubaničová, Jozef Chmel, Laco Kerata, Erika Lásková,
Lucia Piussi, Peter Zagar.

Premiéra dňa 10. februára 1995, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 5 minút.
Javisko šírka 9 m, hĺbka 9 m, minimálne 24 svetelných okruhov.
Zvuková aparatúra: mixážny pult, 1 mikroport, 2 CD prehávače




  LIDO DI JESOLO

Premiéra dňa 1. 11. 1994, derniéra 4. 4. 1996 (20 repríz).

   Osamotení štyria muži v tmavom prostredí naznačených, nenaplnených vzťahov, čudných príbehov, kde aj čo by mohlo súznieť sa vytráca, kde zanikajú harmonické akordy, kde niet zreteľnej odpovede, alebo ozveny, kde aj dialógy sú skôr monológmi. Napokon keď konečne vyrastie kvetina poznania, všetci radšej odchádzajú do nekonečnosti. Dialógy, monológy, piesne, duetá.

Hrajú: Ľubo Burgr, Laco Kerata, Peter Zagar, Vlado Zboroň.
Hudba,: Ľubo Burgr, Peter Zagar, L. v. Beethoven, A. Adam, G. Mahler.

Premiéra dňa 1. 11. 1994, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 5 minút.
Javisko šírka 8 m, hĺbka 9 m, minimálne 24 svetelných okruhov, pianíno na scéne.
Zvuková aparatúra: mixážny pult, 3 mikrofóny na hlas, 1 mikrofón na ozvučenie pianina.
 




  EO IPSO

Premiéra dňa 4. marca 1994, nevedomá derniéra 7. 4. 2000 (64 repríz).

  Inscenácia stojí tentoraz na texte. Nemá dej, ale príbehy jednotlivcov sú až veľmi konkrétne, hoci ťažko pomenovateľné, ťažko pochopiteľné, ale zároveň veľmi zrozumiteľné. Pred divákom sa obnažujú postavy z mäsa a krvi, postavy, ktoré stretávame denno-denne, ktoré sa trápia, pokúšajú sa nadviazať kontakt s inými, ale darí sa to len veľmi ťažko.

Réžia: Blaho Uhlár.
Kostýmy: Zuzana Piussi.
Hudba: Peter Zagar.
Účinkujú: Peter Batthyányi, Ingrid Hrubaničová, Jozef Chmel, Ladislav Kerata, Erika Lásková, Lucia Piussi, Zuzana Piussi, Vlado Zboroň.

Premiéra dňa 4. marca 1994, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 25 minút.
Javisko šírka 8 m, hĺbka 9 m, minimálne 24 svetelných okruhov.
Zvuková aparatúra: mixážny pult, 1 mikrofón na hlas, 1 mikrofón na ozvučenie kvarteta




  NIKTO, LEN ČAJKA SI OMOČÍ NOHY
  V MOJICH SLZÁCH

Premiéra 29. 5. 1993, nevedomá derniéra 18. 2. 1999 (47 repríz).

  Inscenácii dominuje hudba. Je zobrazením života hlavnej hrdinky, ktorý je vnímaný cez hudbu, prežitý hudbou. Zaznieva populárna pieseň minulých desaťročí, Schubert, Marylin Monroe, Oskar Nedbal, ale hlavne štýlovo rôznorodé autorské piesne Ingrid Hrubaničovej  (texty) a Ľubomíra Burgra (hudba) - šansón, pop, avantgarda, parafrázy a paródie.  Herecko-spevácky výkon Ingrid Hrubaničovej prináša aj významovú rovinu - esenciu  ženstva so všetkými pôvabmi, ale i odpudivými stránkami, láskou i sebectvom. Inscenácia skrýva príbeh, ktorý narába so sentimentom a s jeho neustálym prevracaním.

Texty piesní: Ingrid Hrubaničová.
Hudba: Ľubomír Burgr.
Výprava: Zuzana Piussi.
Réžia: Blaho Uhlár.
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Ingrid Hrubaničová, Zuzana Piussi, Vlado Zboroň, Lucia Piussi.

Premiéra 29. 5. 1993, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu.
Javisko šírka 7 m, hĺbka 9 m, minimálne 24 svetelných okruhov, pianino na scéne.
Koncertná aparatúra: mixážny pult, 4 mikrofóny na spev, 2 mikrofóny na ozvučenie
nástrojov, 1 vstupy na linku pre sampler, 2 vstupy na mix. pult pre CD prehrávače.




  DONÁRIUM (Metamorfóza premien)

Premiéra 19.12.1992, derniéra 12. 9. 1997 (40. repríz).

  Zvláštna spoločnosť v zvláštnom priestore, ktorý by mohol byť kaviarňou, kde zaznie občas pieseň, ktorou prepláva vzdialený, osvetlený zaoceánsky parník, kde sa zjavujú veľmi konkrétne osoby, ktoré vedú máloslovné dialógy a miestami majú pocit, že si dokonca porozumeli, niektoré neustále blúdia čosi hľadajúc, niekedy zmiznú kdesi vo 
výške a už sa viac nezjavia.

Réžia: Blaho Uhlár.
Kostýmy: Zuzana Piussi.
Hudba: Ľubomír Burgr.
Účinkujú: Peter Batthyányi, Ľubomír Burgr, Jozef Chmel, Erika Lásková, Laco Kerata,
Albert Marenčin, Lucia Piussi, Zuzana Piussi,Veronika Turanová, Vlado Zboroň.

Premiéra 19.12.1992, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu. 
Javisko šírka 9 m, hĺbka 7 m, minimálne 24 svetelných okruhov, pianíno na scéne




  VRES (Optimistická)

Premiéra 10.10.1992, derniéra 21. 8. 1998 (51. repríz).

  Účinkujúci vyliezajú zpod divákov sediacich po troch stranách, aby po nezmyselných akciách zas pod divákov zaliezali ako neurčité živočíchy. Celý čas na diváka dolieha ťažko popísateľná atmosféra strachu, úzkosti, ohrozenia na každom kroku. Z ľudí sa stávajú terče, z katov obete, zo slov len zvuky, násilie je súčasťou lásky, láska súčasťou násilia. Avšak ponurú náladu relativizuje všadeprítomná radosť z umeleckej tvorby.

Réžia: Blaho Uhlár.
Hudba: Ľubomír Burgr.
Kostýmy: Zuzana Piussi a kolektív.
Účinkujú: Peter Batthyányi, Ingrid Hrubaničová, Jozef Chmel, Erika Lásková, Laco Kerata,
Lucia Piussi, Veronika Turanová, Vlado Zboroň.

Premiéra 10.10.1992, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 5 minút. 
Hrá sa medzi a pod divákmi, priestor 9 x 25 m, minimálne 22 svetelných okruhov.




  SLEPÁ BABA (inscenácia aj pre deti)

Premiéra 3.4.1992, derniéra 14. 4. 2000 (61 repríz).

  Inscenácia sa zrodila z detských spomienok a predstáv. Vo fragmentoch, s málom textu sa zjavuje učiteľka - autorita a dezorientované dieťa, detské hračky, čierny klaun, ktorý nikoho nerozveselí, rôzne bizarné figúry, ale i detská agresivita a nezaťažené detské skúmavé gesto.

Réžia: Blaho Uhlár.
Výprava: Boris Kudlička.
Hudba: Ľubomír Burgr.
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Jozef Chmel, Erika Lásková, Laco Kerata, Lucia Piussi, Veronika Turanová, Vlado Zboroň.

Premiéra 3.4.1992, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu. 
Javisko šírka 9 m, hĺbka 14 m, minimálne 22 svetelných okruhov.




  DYP INAF (Heavy mental)

Premiéra 6.12.1991, derniéra 13. 4. 2000 (78 repríz).

  Predstavenie s minimom textu vytvára expresívnu, výtvarne čiernobielu mozaiku. Útržky z ľudskej pamäti sa zhmotňujú ako hŕba pohyblivých fotografií, medzi ktorými sa občas zjaví ona a on. Hľadajú sa, pokúšajú sa komunikovať, ale za tónov Mahlerovej hudby nachádzajú len tragický rozchod.

Réžia: Blaho Uhlár.
Výprava: Miloš Karásek.
Hudba: Ľubomír Burgr s použitím hudby G. Mahlera.
Účinkujú: Jozef Chmel, Erika Lásková, Laco Kerata, Lucia Piussi, Veronika Turanová,  Vlado Zboroň.

Premiéra 6.12.1991, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 10 minút. 4. premiéra divadla Stoka.
Javisko šírka 9 m, hĺbka 12 m, minimálne 22 svetelných okruhov



  SAMI MERI VARI

  Na scéne klavír a dvaja herci. Jeden číta podivuhodné texty, poviedky, básničky a spieva akoby staromódne piesne. Druhý hrá cudne na klavíri a spieva. Všetko evokuje akési spomienky, krajiny vzdialené, ľudí blízkych i neznámych. Texty aj v rôznych rečiach splývajú do smiešno-smutnej jednoty. Groteskné, sentimentálne, ironické, romantické stretnutie.

Texty: Ladislav Kerata.
Hudba: Ľubomír Burgr.
Réžia: Ladislav Kerata.
Účinkujú: L.Kerata a Ľ.Burgr.

Premiéra 29.11.1991, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu. 3. premiéra divadla Stoka.
Javisko šírka 7 m, hĺbka 5 m, minimálne 12 svetelných okruhov, pianíno na scéne.



  IMPASSE (Sentimental journey)

Premiéra 22.6.1991, nevedomá derniéra 27. 5. 1999 (106 repríz). 2. premiéra divadla Stoka.

S. Vrbka o Impasse, Mlady Svet 1992,

  Zmes fragmentov, absurdných scén a persifláží s neustálymi obmenami kostýmov a masiek sa hrá v uličke medzi divákmi. Dvaja v mŕtvolne bledých maskách a kostýmoch pripomínajúcich zvieracie kazajky si vyznávajú lásku, on po anglicky, ona po slovensky. Dominuje akcia, výtvarný znak, spevy s naživo hranou hudbou. Je to farbistá hravá groteska s čiernym humorom, iróniou a absolútnymi protikladmi.

Réžia: Blaho Uhlár.
Výprava: Miloš Karásek.
Hudba: Ľubomír Burgr.
Účinkujú: Ingrid Hrubaničová, Jozef Chmel, Erika Lásková, Laco Kerata, Lucia Piussi,
Veronika Turanová, Vlado Zboroň.

Premiéra 22.6.1991, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 25 minút.
Hrá sa v uličke medzi divákmi, hrací priestor 3 x 8m plus šatňa, minimálne 18 svetelných okruhov.




  KOLAPS (Kto je kto)

Premiéra 23.3.1991, derniéra 15. 4. 2000 (75 repríz). 1. premiéra divadla Stoka.

  Štyri čierne postavy na bielom pozadí sa v dialógoch pokúšajú nájsť svoje vlastné miesto, svoj domov, pokúšajú sa nájsť sami seba, avšak hľadanie je márne, slová sa valia jedno za druhým, čím viac sa snažia veci pomenovať tým viac ich zahmlievajú a znejasňujú. Láska prichádza v podobe kašírovaného venčeka a gýčových svetiel. Zrazu sa postavám marí, že s nimi niekto bol, ale nevedia kto, nevedia ako vyzeral, vedia len, že im ten ktosi strašne chýba.

Réžia: Blaho Uhlár
Výprava: Miloš Karásek
Hudba: Ľubomír Burgr s použitím diela B.Smetanu a W.A.Mozarta.
Účinkujú: Jozef Chmel, Erika Lásková, Laco Kerata, Imrich Maťo.

Premiéra 23.3.1991, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 10 minút.
Javisko šírka 6 m, hĺbka 4 m, minimálne 12 svetelných okruhov.

---