|
Porážka reakcie: Galdíková, 33. sezóna
Michaela Fech Martin Kollár Lenka Libjaková Peter Tilajčík Výtvarné riešenie: Miriam Struhárová Réžia: Blaho Uhlár
Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 26. mája 2023 do 23. júna 2023. Divadlo Stoka v pretrvávajúcej beznádeji vytvorilo ďalšiu
svoju kreáciu na pomedzí sna, reality, intelektualizmu a idiocie. Nádej umiera
posledná, pravdepodobne v tom istom okamihu ako jej nositeľ. Pred tým môžeme
pozorovať rôzne aktivity, ako napríklad smrteľné kŕče. Smrť si však príde, kedy
chce. Naša premúdrenosť si môže akurát lízať labu. Hodil by sa sem vulgarizmus,
ale sa nehodí, lebo sa to nehodí. Požiadavka spoločnosti racionalizovať všetko
žitie aj všetku tvorbu nás vrhá do čias totalitných v rozpore so zákonmi našej
spoločnosti. Slobodná tvorba utrpela porážku. Inscenáciu podporil z
verejných zdrojov hlavný partner projektu Fond na podporu umenia. reakcie: Divadelní noviny,
33. sezóna
Michaela Fech Martin Kollár Lenka Libjaková Tomáš Pokorný Peter Tilajčík Výtvarné riešenie: Miriam Struhárová Hudba: Lucia Piussi Réžia: Blaho Uhlár
Endokanabinoid
je látka podobná tetrahydrokanabinolu. Kanabinoidy majú relaxačný a
mierny euforický účinok. Ako sa vyrovnať s tým, že ľudské telo je
schopné vytvoriť si látku, ktorá je legislatívou zakázaná? Kam nás to
Stvoriteľ ženie? Vznik
inscenácie finančne podporil Bratislavský samosprávny kraj a hlavné
mesto SR Bratislava prostredníctvom Nadácie mesta Bratislavy.
Účasť na festivaloch: Alea iacta reakcia (aj na Prego), Divadelní noviny, Zmienka v časti: Slovenská reprezentace
32. sezóna Výtvarné riešenie: Miriam Struhárová Hudba: Lucia Piussi Réžia: Blaho Uhlár
My
tam berieme len doščatých. / A jak doščatých, šak tam bude smrad, keď
budem doščatá v kráľovstve. / Tam sú všetci došťatí. / Tam je smrad, ja
tam nechcem ísť. / Vendulka, už sme si ťa vybrali. / Nie, ja tam
nechcem ísť. Tam smrdia všetci jak šťanky. / Čaká na teba kráľovstvo
nebeské. / Fuj! Teba čaká mačací aids. Prestaň, nejdem ja tam. Ja
radšej pôjdem taxíkom doščatá. / Tam taxíky nechodia. Inscenáciu
podporil z verejných zdrojov hlavný partner projektu Fond na podporu
umenia, Nadácia mesta Bratislavy a Bratislavský samosprávny kraj.
Vznikla v koprodukcii s A4 – priestor súčasnej kultúry. Účasť na festivaloch: 28. 05. 2023 ne v Divadle Zlín, Festival Setkání Stretnutie v štúdiu Z o 12:00 h. Prego
31. sezóna Čo myslíš? Budeme sa tváriť, že ten život bude rovnaký? Inscenáciu podporil z verejných zdrojov hlavný partner projektu Fond na podporu umenia, Literárny fond a vznikla v koprodukcii s A4-priestor súčasnej kultúry.
Arrokoth
31. sezóna Súbor sa pokúsil
vytvoriť novú inscenáciu po tom, čo prišiel o svoj priestor. V polohe
bezdomovca na rôznych miestach, používajúc svoju metódu improvizovanej tvorby
spracoval groteskno-apokalyptický opus, v ktorom napriek obrovskej surovosti vo
vnímaní reality, degradácie vzájomnej komunikácie dominuje absurdná, ale
živočíšna hravosť. Politická nekorektnosť, revuálne pokusy o riešenie
životných situácií, komicko-bolestivé reflexie vlastného bezdomovectva
a iné výstupy na hranici hnusu a groteskna vytvárajú svedectvo
o súčasnosti. Inscenáciu podporili: z verejných zdrojov hlavný partner projektu Fond na podporu umenia a Nadácia Tatra banky. plagát, reakcia, reakcia
30. sezóna 44. premiéra Divadla Stoka Premiéra 20. 12. 2019 Účinkujú: Michaela Fech Lenka Libjaková Braňo Mosný Tomáš Pokorný Peter Tilajčík Výber hudby: B Uhlár Výtvarné riešenie: Miriam Struhárová Réžia: Blaho Uhlár Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 08. októbra do 20. decembra 2019. Ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža. (Gertrude Stein)
Na realizáciu projektu bola poskytnutá dotácia z dotačného programu BSK - Bratislavská regionálna dotačná schéma na podporu kultúry 2019.
Posun
plagát, reakcia
30. sezóna 43. premiéra Divadla Stoka Premiéra 16. 09. 2019 Účinkujú: Michaela Fech Lenka Libjaková Braňo Mosný Tomáš Pokorný Peter Tilajčík Výtvarné riešenie: Miriam Struhárová Réžia: Blaho Uhlár Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 06. júna do 16. septembra 2019. Čo sa nám
prednedávnom zdalo surové, vulgárne a desivé, je dnes normálna súčasť našich
životov. Posun je posvätná krava súčasníka. Ak sa neposúva, akoby ani nežil. Zlatým
teľaťom našej reality je rast. Vraždy, drogy, cesty- necesty a incesty. Niečo
sa stále opakuje, niečo pritom silu stráca, iné naberá. Možno nazvať prerazenie
dna rastom? Posunom? Inkoherentné uvažovanie o realite môže byť základom
riadenia štátu, ale lepšie je, ak je základom divadelnej inscenácie.
Na realizáciu projektu bola poskytnutá dotácia z rozpočtu hlavného mesta prostredníctvom Ars Bratislavensis.
video uputávka
29. sezóna 42. premiéra Divadla Stoka Premiéra 12. 12. 2018 Účinkujú: Michaela Fech Lenka Libjaková Braňo Mosný Peter Tilajčík Výtvarné riešenie: Miriam Struhárová Použitá hudba: J. S. Bach. Réžia: Blaho UhlárScenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 10. októbra do 12. decembra 2018.
Vírus je slovo, ktoré nás straší z hľadiska zdravotného a možno aj
omnoho viac v oblasti informačných technológií. Vírom môže byť aj
slovo. Slovo nie je dominantným prvkom vo výrazive Divadla Stoka, ale v
tomto prípade sa veci menia a nezmyselné slovné ataky sa dostávajú do
popredia. Verbalizácia nezmyslu je estetika v literatúre používaná od
nepamäti. Vírus prevracia fakty a pravdu, vírus môže aj zabíjať. Z verejných zdrojov podporil hlavný partner projektu Fond na podporu umenia a Bratislavský samosprávny kraj. Účasť na festivaloch: 07. 09. 2019 sobota Vírus (7. x) o 18,30 h. Divadelní festival Kutná Hora DFKH 2019, pivovar Sedlec.
Oumuamua plagát, 29. sezóna 41. premiéra Divadla Stoka Premiéra 21. 09. 2018 Účinkujú: Michaela Fech Lenka Libjaková Braňo Mosný Tomáš Pokorný Peter Tilajčík Výtvarné riešenie: Miriam Struhárová Réžia: Blaho Uhlár Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 08. apríla do 21. septembra 2018.
Oumuamua je čosi, čo prišlo z ďaleka a preletelo cez slnečnú sústavu.
Nevieme odkiaľ to prišlo, nie sme si istý, či je to hornina, alebo čosi
inteligentné, nevieme takmer nič. Z verejných zdrojov podporil hlavný partner projektu Fond na podporu umenia a Bratislavský samosprávny kraj .
29˝ 40. premiéra, 29. sezóna Divadla Stoka Premiéra 07. 09. 2018 Účinkujú: Michaela Fech Braňo Mosný Živá hudba: Igor Fech Výtvarné riešenie: Miriam Struhárová Réžia: Blaho Uhlár Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 11. júla 2018. Divadlo vo svojej štyridsiatej premiére využíva opäť mimo slovný prejav výrazne ovplyvnený tancom butó. Tematicky sa inscenácia pohybuje v priestore skúmania vzťahu muža a ženy, jeho variability a protikladnosti. Možno nie je už čo povedať, pretože aj tak: "Nikdo nic nepochopí, nikdo se nic nedoví."
Účasť na festivaloch: Postfaktótum reakcia reakcia reakcia reakcia reakcia reakcia reakcia (SaD) plagát 39. premiéra, 28. sezóna Divadla Stoka Premiéra 07. 12. 2017 Účinkujú: Michaela Halcinová Lenka Libjaková Braňo Mosný Tomáš Pokorný Peter Tilajčík Výtvarné riešenie: Miriam Struhárová Výber hudby: Lenka Libjaková a Blaho Uhlár Réžia: Blaho Uhlár Organizačná spolupráca: Ľudmila Kružliaková. Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 11. októbra do 07. decembra 2017. Zem je plochá, Fínsko neexistuje. Pravda nie je podstatná. Päť hercov sa pohybuje po nejasnom obraze, v neurčitých vzťahoch, miestami ich postavy celkom zanikajú. Možno hľadajú svoj domov, možno istoty, nedozvieme sa. Sme v kaviarni, v autobuse, ale aj v ničom, v dymovej clone. Utrpenie z dostatku. Hercova akcia zaniká v tme a nezmyselnosti. Zmyselnosť je hmatateľnejšia. Slovo nič nevysvetľuje. Výstrel z pištole a zvonenie pohárov niečo naznačujú. Predstavenie trvá 60 minút. Inscenáciu podporili z verejných zdrojov hlavný partner projektu Fond na podporu umenia a Bratislavský samosprávny kraj.
Účasť na festivaloch: Re re re... reakcia, reakcia, reakcia plagát 38. premiéra, 27. sezóna Divadla Stoka Premiéra 30. 06. 2017 Účinkujú: Michaela Halcinová Martin Kollár Lenka Libjaková Braňo Mosný Tomáš Pokorný Peter Tilajčík Výtvarné riešenie: Miriam Struhárová Réžia: Blaho Uhlár Organizačná spolupráca: Ľudmila Kružliaková. Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od marca do 30. júna 2017. Situácia sa zhoršuje. Stále tie isté džaburiny a znova a znova. Nič sa nestalo a deje sa to pritom stále. Agresivita v rodinných vzťahoch. Sme po pás vo výkaloch, alebo od pása na vzduchu? Reč je už nezrozumiteľná, postavy sa znova a znova púšťajú do nič neriešiacich pseudodialógov. Sú pripútané k prostrediu so svojimi úzkosťami a fóbiami. Má zmysel hovoriť pravdu? Má zmysel ju hľadať? Je vulgarizmus katarziou? Kedy sa doba vymkla z kĺbov? Bolo to pred päťsto, alebo pred tritisíc rokmi. Alebo sa ešte len vymkne? Pane Bože, čo nás ešte čaká? Predstavenie trvá 82 minút. Inscenáciu podporili z verejných zdrojov hlavný partner projektu Fond na podporu umenia a Bratislavský samosprávny kraj.
Účasť na festivaloch: Wellness plagát, reportáž (od 44:48), reportáž 2. (od 06:56) impresia recenzia svedectvo 37. premiéra, 27. sezóna Divadla Stoka
Premiéra 19. 12. 2016 Účinkujú: Otto Culka Michaela Halcinová Martin Kollár Lenka Libjaková Braňo Mosný Tomáš Pokorný Peter Tilajčík Výtvarné riešenie: Markéta Plachá Réžia: Blaho Uhlár Organizačná spolupráca: Ľudmila Kružliaková. Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 1. marca do 12. decembra 2016. Slovo v tejto inscenácii odchádza do úzadia a často celkom mizne. Alebo je málo zrozumiteľné, pretože pochádza z inej jazykovej "proveniencie". Po scéne sa premávajú herci v nepochopiteľných akciách, nezmysel strieda nezmysel. Hľadanie duchovnosti sa prejavuje nečakanou agresivitou. Plátenná strecha nedrží, preteká. Do tvorby Divadla Stoka sa prvýkrát votrelo politikum. Predstavenie trvá 60 minút. Inscenáciu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia a
Bratislavský samosprávny kraj. Finančne projekt podporila Nadácia Tatra
banky a Nadácia ZSE.
Účasť na festivaloch:
28. 04. 2017 pi Akademický Prešov v DAD 17,30 h. 26. 06. 2017 po Open Air Program Hradec Králové 20,30 h. 07. 07. 2017 pi na festivale Pohoda o 09,00 v Optimistane
Projektil plagát reakcia recenzia 36. premiéra divadla Stoka, 27. sezóna Premiéra 28. 10. 2016 Účinkujú: Martin Kollár Lenka Libjaková Braňo Mosný Tomáš Pokorný Peter Tilajčík Audiovizuálne riešenie: Martin Burlas Výtvarné riešenie: Markéta Plachá Réžia: Blaho Uhlár Organizačná spolupráca: Ľudmila Kružliaková Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 1. marca do 28. októbra 2016.
Šialenstvá a nezmysly vznikajúce medzi ľuďmi prenikajú nimi samotnými
ako projektil, ktorý nezanecháva na prvý pohľad viditeľné zmeny.
Trasovisko vzťahov medzi postavami sa nemení politickou situáciou,
ľudstvo naďalej čaká na celospoločenskú obrodu brodiac sa mätežou
svojho nevysvetliteľného nevedomia. Jedna herečka a štyria herci sa
čudujú, čo to z nich neustále vytryskuje, ocitajú sa v komplikovaných
situáciách, ich riešenie im celkom uniká, agresivita plodí agresivitu a
vzďaľuje sa harmónii, po ktorej sú presvedčení, že túžia.
Predstavenie trvá 82 minút. Inscenáciu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia a Bratislavský samosprávny kraj.
Účasť na festivaloch:
12. 05. 2017 pi v Brne - festival Divadelní svět 21,00 h 19. 05. 2017 pi v Divadle X10, strašNICE2017 v Prahe o 19,30 h. Intim 35. premiéra divadla Stoka, 26. sezóna Premiéra 21. 12. 2015 Účinkujú: Michaela Halcinová Martin Kollár Lenka Libjaková Braňo Mosný Tomáš Pokorný Peter Tilajčík Hudba: Marek Piaček Výtvarná koncepcia: Miriam Struhárová Réžia: Blaho Uhlár PR: Ľudmila Kružliaková Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 18. júla do 21. decembra 2015.
Intimita je spravidla krehká a dá sa pomerne ťažko zafixovať. Intimita
je téma, ktorej sa Stoka venuje málo, ale zároveň veľmi. Explicitne
málo, ale je motorom všetkých predstavení, pretože impulzy k akcii
vznikajú v nepomenovateľnom priestore podvedomia a nevedomia tvorcu.
Stretáva sa tu surovosť vzťahov, ich bolestnosť, ale aj neha a láska.
Pokus o zachytenie intimity je neustále narúšaný zvlčilosťou
prostredia. Inscenácia vznikla vďaka finančnej podpore Bratislavského samosprávneho kraja, Nadácie Tatra banky a ARS BRATISLAVENSIS. Kritérium reakcia pozvánka, plagát 34. premiéra divadla Stoka, 26. sezóna Premiéra 7. 11. 2015 Účinkujú: Michaela Halcinová Martin Kollár Lenka Libjaková Braňo Mosný Tomáš Pokorný Peter Tilajčík Hudba: Marek Piaček Výtvarná koncepcia: Miriam Struhárová Réžia: Blaho Uhlár PR: Ľudmila Kružliaková Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 18. júla do 7. novembra 2015.
Stoka tentoraz v masovom obsadení (šesť hercov) sa opäť vracia k svojej
autorskej tvorbe scenára improvizáciou. Súčasnosť priniesla na scénu
heroizáciu banality, prioritu vajca či sliepky, alúzie na nesúcno,
spotené plahočenie pseudoartistu v pseudoumeleckom prostredí, hľadanie
podobnosti medzi ejakulátom a tatárskou, ale aj vraždu diktátora,
šialené veselstvo (crazy comedy), maratón do neexistujúceho sveta
i hľadanie esencie života na diskotéke.
Inscenácia vznikla vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Bratislavského samosprávneho kraja.
Účasť na festivaloch:
Divadelní festival Kutná Hora
08. 09. 2016 št o 21,00
Víkend atraktívneho divadla 2016 (27. 11. 2016) Zvolen Bordeline reakcia pozvánka o tvorbe inscenácie v RTVS 33. premiéra divadla Stoka, 26. sezóna, Premiéra 17. 10. 2015. Podľa románu Ivany Gibovej. Scenár I. Gibová a B. Uhlár. Monodráma Petra Tilajčíka. Klávesy: Braňo Mosný. Výtvarná koncepcia: Miriam Struhárová. Organizačná spolupráca: Ľudmila Kružliaková. Divadlo Stoka prvýkrát vo svojej histórii použilo literárne dielo ako základ pre inscenáciu. Román Ivany Gibovej je prúdom vedomia mladej ženy s psychickou poruchou, ktorú týrajú vlastné myšlienky, sústavne sa konfrontuje so svojím mŕtvym otcom a stráca sa v množstve svojich mužských partnerov, ktorých nazýva svojimi otcami. Peter Tilajčík sa pokúša vnoriť do zložitého vnútra hlavnej postavy s jej ťažkými psychickými stavmi a usiluje sa v nej odkryť túžbu po láske. V jeho podaní zaznie aj niekoľko populárnych piesní z prvej polovice dvadsiateho storočia, ktoré má hlavná postava v obľube. Predstavenie trvá 50 minút. Blaho Uhlár. Projekt sa realizuje s finančnou podporou Bratislavského samosprávneho kraja. Účasť na festivaloch: Drama Queer 2015 (19. 11. 2015) Divadelní festival Kutná Hora 08. 09. 2016 št o 17,00 Sám na javisku 2016 (16. 09. 2016) Trenčín Stoka Revival Program prehliadky, Avízo Denník N, Sme, Sme b, Pravda. Správa v Sme, v .týždeň. Recenzia Pokus, Neistý grunt, Pevný podnos. Ďalšie materiály vyjdú v časopise Kód v budúcnosti. Tu si možno stiahnuť reláciu Divadelný týždenník z Rádiu Devín o akcii. Víťazstvo reakcia M. Beráka a Darie Feherovej Fojtíkovej, Lucie Piussi, Mira Zwiefelhofera, Marka Godoviča, informačné video leták plagát 32. premiéra, 25. sezóna Premiéra 09. 12. 2014. Scenár: Michaela Halcinová, Martin Kollár, Braňo Mosný, Peter Tilajčík a Blaho Uhlár Účinkujú: Michaela Halcinová Martin Kollár Braňo Mosný Peter Tilajčík Výtvarná koncepcia: Miriam Struhárová Prúd vedomia, prúd nevedomia, prúd bezvedomia. Smršť nezmyselných akcií uvádzaných s obrovským nadšením. Predstavenie sa začína videoprojekciou ako dvaja slovenskí herci spievajú maďarskú pieseň v jednom z najkozmopolitnejších miest na svete. Potom sú na scéne už len živí herci, dokonca občas aj štyria, čo je v "novodobej" histórii Divadla Stoka prvý raz. Sme svedkami rozhovoru dvoch ľudí, ktorí zistia, že každý z nich je niekto iný, dozvieme sa, že životným postojom môže byť aj nekonečná otvorenosť k poníženiu, zistíme že túžba po práci môže viesť až k vražde. Všetko je rámcované nádhernou hudbou zo sedemnásteho storočia. Predstavenie trvá 78 minút. Blaho Uhlár Predstavenie trvá 70 minút. Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 3. júna do 9. decembra 2014. Inscenácia vznikla vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Nadácie Tatra banky a ARS BRATISLAVENSIS. Účasť na festivaloch:
49. Akademický Prešov 2015 (1. 5. 2015) Bažant Pohoda 2015 (11. 7. 2015) Divadelný festival Kutná Hora (3. 9. 2015) Festival divadiel strednej Európy (5. 9. 2015) 27. Víkend atraktívneho divadla Zvolen (21. 11. 2015) Festival Setkání Stretnutie Zlín, Česko (18. 5. 2016) Pevný podnos reakcia Dárie Fehérovej informačné video leták plagát 31. premiéra, 24. sezóna Premiéra 16. 12. 2013. Scenár: Anna Čonková, Braňo Mosný, Peter Tilajčík, Blaho Uhlár Účinkujú: Anna Čonková Braňo Mosný Peter Tilajčík Výtvarná koncepcia: Miriam Struhárová Jedna žena a dvaja
muži vstupujú do rôznych situácií,
ktoré majú niekedy rozumnú logiku, často sa
však vyvíjajú vďaka celkom opačným
motívom. Prirodzenosť narúšajú
psychické poruchy a ochorenia, nejasná sexualita a
iracionalita vo vzájomnej komunikácii. Vo vzťahoch sa
však niekedy objaví aj jednoduchá senzualita.
Mladí herci ohlušujú hravosťou, intenzitou a
pravdivosťou svojho prejavu. Blaho Uhlár Predstavenie trvá 65 minút. Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 24. mája do 16. decembra 2013. Inscenácia vznikla vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Bratislavského samosprávneho kraja a ARS BRATISLAVENSIS. Neistý grunt (Vnútrodruhová agresia) Premiéra 31. 10. 2012. Scenár: Braňo Mosný, Peter Tilajčík, Blaho Uhlár s použitím týchto autorov: Jack London, Czesław Miłosz, László Jávor. Účinkujú: Braňo Mosný Peter Tilajčík Výtvarná spolupráca: Miriam Struhárová
Inscenácia vznikla tvorivou metódou autorského divadla, improvizáciami bez stanovenia konkrétnych cieľov. Akcie sú preto motivované vedomím, ale hlavne podvedomím účastníkov. Dvaja aktéri sa dostávajú do vzájomných dialógov, často v neriešiteľnom konflikte antických rozmerov, demonštrujúc ľudskú vnútro druhovú agresivitu, ktorá je obludnou súčasťou vzájomnej komunikácie. Pohrávanie sa s rôznymi divadelnými postupmi, commedie dell’arte, tanca butoh, expresívnych postupov chudobného divadla, expresionizmu, estrádnych hudobných vystúpení, či groteskných skečov, je vďaka hereckej virtuozite oboch protagonistov, zaujatých autentickou akciou s plným fyzickým nasadením, čosi ako chudobné divadelné orgie na pomedzí estrády a avantgardy. Predstavenie trvá 60 minút. Predstavenie trvá 60 minút. Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 19. júla do 31. októbra 2012. Inscenácia
vznikla vďaka finančnej podpore Ministerstva
kultúry
Slovenskej republiky, Nadácie
Intenda a ARS
BRATISLAVENSIS. Účasť na festivaloch: International New York Fringe Festival New York (Uncertain Ground) 14. - 19. 8. 2013 (5 predstavení)
(Scénické čítanie) Plagátik, Videozostrih zo skúšky Účinkujú: Lýdia Petrušová, Braňo Mosný, Peter Tilajčík, Blaho Uhlár. Klávesy: Lucia Chuťková. Scénické čítanie (s videoprojekciou) z tvorby Charlesa Bukowského básnika a prozaika, ktorý neúnavne a každodenne písal z absolútne vnútornej potreby o obyčajných ľuďoch, o ich živote spravidla veľmi vzdialenom ideálu amerického sna. V jeho tvorbe je veľa pravdy, ktorú odmietal podávať v prikrášlenej podobe. (Charles Bukowski (1920 - 1994) Enfant terrible americkej literatúry.) Premiéra 28. júla 2012.
Akcia trvá 1 hodinu a 15 minút.
(V
hľadaní spirituality)
There
is nothing new to be
discovered in physics now. All that remains is more and more precise
measurement. (Vo fyzike už niet čo nové objaviť.
Pôjde už
len o to, dosiahnuť čoraz presnejšie meranie.)Video-divadelná inscenácia Premiéra: 30. novembra 2011, 22. sezóna William
Thomson - Lord
Kelvin of Largs (19th century)
Dominantou predstavenia nie je činoherná herecká akcia, ale videoprojekcie, ktoré spájajú prvky činoherné a výtvarné. Ťažiskové významové roviny sú téma divadla ako duchovného stavu jedinca, úvahy o konečnosti myslenia, vedy či sveta. Videodivadelné predstavenie sa pokúša nájsť duchovné korene divadelnej tvorby v agresívnom prostredí moci, ktorej bytostnou podstatou je despiritualizáca človeka. Účinkujú: Martin Kollár, Branislav Mosný, Lýdia Petrušová a iní. Výtvarná spolupráca: Miriam Struhárová Videosekvencie a réžia: Blaho Uhlár Premiéra: 30. novembra 2011 v Tangere Studio na Páričkovej 18 (bývalá Cvernovka), objekt č. 107 v Bratislave o 20,00 hodine. Projekt sa realizuje s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Intenda. Pokus, o ktorom je vopred známe, že neuspeje, by sa ani pokusom nemal nazvať. Ale hlavne vo vede je známe, že mnoho nových poznatkov a objavov vzniklo ako bočný produkt bádania, ako niečo, čo nikto vynájsť neplánoval. Je preto logické, že experiment, ktorý si kladie za úlohu vyvrátiť možný nový objav, môže vynájsť objav celkom nový, nečakaný. Zámerom projektu je vypátrať možnosť realizácie nezávislého projektu v prostredí, ktoré uprednostňuje vznik predstavení v inštitucionálnych podmienkach. Projekt by mal priniesť nové dielo v ponuke nezávislých divadelných produkcií. (30. januára 1944 bolo v Prešove slávnostné otvorenie profesionálneho Slovenského divadla. Vzniklo na základe ochotníckeho súboru Záborský a neskôr sa premenovalo podľa tohto autora. Divadlá vznikajú a zanikajú. Toto existuje až do dneška. Gabriela Uhlárová účinkovala aj v ochotníckom súbore, aj v profesionálnom. Ale nie dlho, dejinné udalosti jej to nedopriali. V roku 1991 vzniklo v Bratislave neštátne divadlo Stoka na čele jej synom Blahom Uhlárom. Bolo to krátko po prevrate, keď sa ešte byrokracia nie celkom zorientovala a tak jej uniklo „neriadené“ hnutie a vznikol dôkaz, že divadlo sa dá robiť omnoho lacnejšie a bez korupčných kanálov. Takéto divadlo pravdaže v našom prostredí nemá miesto a tak po 15 ročnej existencii zaniklo a „jeho“ budova bola zbúraná. Lord Kelvin sa koncom 19. storočia trochu pomýlil.) Predstavenie trvá 1 hodinu a 20 minút.
Inscenácie, ktoré už neuvádzame Dve ženy sedia a rozprávajú. O všetkom. O bryndzových haluškách i zániku života. Hoci obidve používajú jeden jazyk – rozhovory sa začnú nedorozumením. A nedorozumení pribúda. V obývačkovom táraní sa zjavia náznaky filozofických úvah, momenty porozumenia i nezmieriteľné protiklady. Dialógy sú šokujúco obyčajné, ohlušujúco autentické. Venované Rudolfovi Slobodovi. 19.
sezóna, 29. premiéra divadla.
Premiéra, dňa 20.
decembra 2008.
Predstavenie trvá 1 hodinu a 5 minút. Účinkujú:
Henrieta Hanzalíková a Erika
Lásková.
Réžia: Blaho Uhlár. Svetlo a zvuk: B.
Uhlár.
Scenár vznikol metódou kolektívnej
tvorby od 19.
mája do 20. decembra 2008. STRATA Inscenácia
Strata je v poradí 25. premiérou Divadla Stoka,
ktoré sa čiastočne vrátilo do čias,
keď jeho
vyjadrovacími prostriedkami boli hlavne pohybové
a
výtvarné akcie, vidiny, sny, predstavy. Hoci v
úvode zistíme, že sa chystá
akýsi pohreb
význačnej osobnosti s veľkými
zásluhami, nie je
nám dopriate až do konca predstavenia dozvedieť sa o koho
išlo. 15. sezóna, 25. premiéra divadla. Premiéra dňa 21. 12. 2004. Účinkujú: Svetlo:
Henrieta Hanzalíková Inscenácia vznikala metódou kolektívnej tvorby od júla do 21. decembra 2004 a ešte aj potom. S použitím básne Róberta Švarca.) Gala (Kto rozjebal Betlehem) Inscenácia je zložená z rôznych výstupov. Sú tu tri piesne, hudba, intímny dialóg, akási televízna debata, ktorá sa končí fiaskom, zasadanie rodinnej rady, úvahy o zmysle života i "verejná nahrávka rozhlasovej hry". Tzv. vulgárne slová nie sú síce v každom výstupe, ale je ich dosť. Diváci sa zvyknú veľmi dobre zabávať a poniektorí zhnusene odchádzajú. 13. sezóna, 24. premiéra divadla. Premiéra dňa 9. júna 2003. Scenár:
kolektív účinkujúcich a
Ján Kompiš Bol-a som nevinn -ý -á, I Was Innocent 13. sezóna, 23.
premiéra Divadla Stoka. Premiéra dňa 1. septembra
2002. Spoločné
predstavenie divadelnej skupiny Science
Project z New Yorku (USA) a Divadla Stoka. Tvorcovia: Dima Dubson, Oleg Dubson, Gregory L. Ford, Yelena Gluzman, Laco Kerata, Erika Lásková, Lucia Piussi, Eli Rarey, Blaho Uhlár, Lauren Urquhart a skupina Živé kvety – Peter Bálik, Agnes Lovecká, Juraj Mironov, Marek Pastier a Lucia Piussi. Created by: Dima Dubson, Oleg Dubson, Gregory L. Ford, Yelena Gluzman, Laco Kerata, Erika Lásková, Lucia Piussi, Eli Rarey, Blaho Uhlár, Lauren Urquhart and a band Živé kvety – Peter Bálik, Agnes Lovecká, Juraj Mironov, Marek Pastier a Lucia Piussi. Projekt je podporený newyorskou nadáciou Trust for mutual understanding a Veľvyslanectvom Spojených štátov amerických v Bratislave. Inscenáciou
prechádza nepomenovaný a bližšie
neurčený
pár muža a ženy v rôznych priestoroch i
situáciách. V úvode ich
vidíme v rajskej
fáze zrodu, v nepoškvrnenej čistote. Trochu
netypický je však vek predstaviteľov a
rušivé i znervózňujúce
sú rozhovory
o poslušnosti a vzbure. Stretávame sa s nimi i v
napätej atmosfére podráždenia z
monotónnosti
manželského súžitia, ale aj v banálnej
situácii unavenej priateľskej
návštevy. Tieto
pohľady sú prerušované prienikmi
brutálnej
a primitívnej surovosti z okolitého sveta, a z
nej
vyplývajúcej nadradenej iracionálnej
konštrukcie. Tieto dve línie sa v
záverečnom
výstupe sa dostávajú do
bezprostredného stretu, v ktorom partnerský vzťah
zlyháva, ale rozpadáva sa i
nepochopiteľný svet
nezmyselných pravidiel. Vyššia moc si
takto
napriek rozpadu potvrdzuje svoju dominantnosť, ale
individuálna
vzbura prináša istú nádej
vnútorného oslobodenia. 12. sezóna, 22.
premiéra Divadla Stoka. Inscenácia vznikla
metódou kolektívnej tvorby od 9. júna
2001 do 12.
apríla 2002. Z DIAĽKY Dvaja
účinkujúci a zároveň autori
predstavenia
pokúšajú naplniť svoj svet prvkami
klauniády, štylizovaného divadla,
parafráz
filmových postupov, divadla krutosti, uvoľnenou divadelnou
imagináciou s použitím textu i pohybu. 10.
sezóna, 20. premiéra divadla. Scenár:
Lucia Piussi, Blaho Uhlár Technika
a svetlá: Anton Kuttner Inscenácia vznikala metódou kolektívnej tvorby od 14. júla 1999 do 17. decembra 1999. Inscenácia je vytvorená s finančným príspevkom Ministerstva kultúry SR, Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia a Nadácie na podporu občianskych aktivít – NPOA. Poďakúvania: V inscenáci sú použité slová. Osoby nachádzame v bežných situáciách, ale prežívaných, ako to v súčasnosti býva, cez média. Je tu odpozorované správanie z televízneho komerčného vysielania, úsilie zvládnuť predpísanú komerčnú „medziľudskú komunikáciu“, prienik reálnej surovosti do surovosti skrytej pod komerčný pláštik, sú tu osoby, ktorých najväčším problémom je, či si ísť niečo kúpiť, alebo nie a je tu aj osobná tragédia, ktorá nachádza uspokojenie v širokej medializácii. Inscenácia používa veľa slov, ktoré sa obvykle zvyknú charakterizovať ako škaredé, či vulgárne. Scenár: Ľubomír Burgr, Monika
čertezni, Lucia Piussi, Zuzana Piussi, Blaho Uhlár. 9.
sezóna, 17. premiéra divadla. Päť monológov postáv pokúšajúcich sa nadviazať kontakt s okolím, s ľuďmi, ale i kontakt so sebou samým. Vidíme opisy postáv cestujúcich v autobusoch i pokusy o prienik do ich vnútra (Portréty cestujúcich - E. Lásková), hyperrealistický, dokumentárny snímok bytosti žijúcej v našom okolí (Milan - L. Piussi), nesystematické uvažovanie o živote , tvorbe, energii i medziľudských vzťahoch (Príjemné ukojenie racionality - Ľ. Burgr), vyslúžilého herca v imaginárnom intervjú (Herec - L. Kerata) i „metarealistický“ monológ, pokúšajúci sa s definitívnou platnosťou urovnať svoj život (Kvality citového života - Z. Piussi). Réžia:
Blaho Uhlár. Premiéra
29. 11. 1997, obnovená
premiéra 22. 12. 2000. Predstavenie sa hrá bez
prestávky a trvá 1 hodinu a 10 minút. MONODRÁMY - pôvodná verzia (V tejto podobe sme uvádzali inscenáciu od jej premiéry do 2. marca 2000 keď mala svoju nevedomú derniéru. Bola to jej 40. repríza.) Šesť monológov postáv pokúšajúcich sa nadviazať kontakt s okolím, s ľuďmi, ale i kontakt so sebou samým. Vidíme do seba uzavretého človeka baviaceho sa memorovaním nájdených listov a trpiaceho vlastnými bolestnými predstavami, „jednostranný dialóg“ odhaľujúci ľudské trápenie, dezilúziu, ale zároveň večnú živočíšnu silu, hyperrealistický , dokumentárny snímok bytosti žijúcej v našom okolí, nesystematické uvažovanie o živote, tvorbe, energii i medziľudských vzťahoch, vyslúžilého herca v imaginárnom intervjú i „metarealistický“ monológ. Réžia:
Blaho Uhlár Premiéra
29. 11. 1997, predstavenie sa hrá
bez prestávky a trvá 1 hodinu a 25
minút. HETSTATO (Hystericko-zúfalý výkrik šialenstva.) Premiéra
17. 9. 1999, nevedomá
derniéra 23. 3. 2000 (14 repríz). Je inscenáciou, ktorá požíva slová – slovenské, anglické, srbské i vulgárne. Vidíme čudnú parafrázu na orientálne divadlo, ktoré po anglicky analyzujú akýsi intelektuálni konzumenti, počujeme dialóg o zmysle umeleckej tvorby, avšak vedený jednou herečkou a v srbčine, sme svedkami siahodlhej „televíznej“ diskusie o kultúre, ktorej výsledkom je poznanie, že „kultúra je kultúra“, sovietsky populárny hit nás vráti o nejaké desaťročie dozadu, zažijeme i barové táranie s akousi Američankou i zúfalú obranu pred vtrhnutím vulgárnosti do nášho života vyjadrenú vulgárnymi slovami a cítime totálne zúfalstvo ľudí v spoločnosti, ktorá nedáva nijakú nádej na lepšiu budúcnosť. 10. sezóna, 19.
premiéra divadla. Scenár: Ľubomír
Burgr, Ingrid Hrubaničová, Lucia Piussi, Zuzana Piussi,
Blaho
Uhlár Svetlá: Blaho
Uhlár Inscenácia vznikala metódou kolektívnej tvorby od 2. marca 1999 do 17. septembra 1999. Inscenácia je vytvorená s finančným príspevkom Ministerstva kultúry SR, Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia a Nadácie na podporu občianskych aktivít – NPOA. Poďakúvania: PREPAD (Estráda.) Premiéra 31. 12. 1998, derniéra 19. 3. 1999 (2 reprízy). Recitáca Kraskovho Otroka, spevy operné - Věrné milování, Pravoslavnyje, populárne - Slečna, ja vás zveziem, Dievčatá z našej škôlky, ale i od Annie Lenox či Bonnie Tyler v podaní hercov divadla Stoka i ich hostí, Bugatti step, činoherné výstupy, prednášky o hudbe i literatúre. Orchester v trinásťčlennom obsadení. Zábava. Réžia: Blaho
Uhlár. 9. sezóna, 18. premiéra divadla. predstavenie sa hrá bez
prestávky a trvá jednu hodinu a 40
minút. Premiéra 19. 12. 1997, nevedomá derniéra 11. 6. 1999 (26 repríz). Inscenácia nepoužíva slová. Vidíme neistotu, skryté utrpenie, či predstieranú ľahostajnosť, deformáciu ako výraz bolesti, alebo hry, alebo možno aj úprimného citu. Modré ladenie evokuje chlad, ale miestami i takmer gýčovo nostalgickú atmosféru, ktorú však systematicky rozbíja a naštrbuje nadhľad a irónia. Réžia: Blaho
Uhlár. Premiéra 19. 12. 1997,
predstavenie sa hrá bez prestávky a
trvá 1 hodinu.
Javisko KOMORA (Kto uhádne meno berného úradníka) Premiéra dňa 27. októbra 1995, derniéra 7. 10. 1997 (25 repríz). Inscenácia je akoby realistickou činohrou bez slov. V konkrétnom priestore, ktorý môže byť izbou žije viacero konkrétnych ľudí. I akcie, ktoré vykonávajú sú v svojom prvom význame konkrétne. Avšak čo presne oná konkrétnosť znamená sa nedá vysvetliť. Ponurá atmosféra nočných výstupov evokuje obrazy Edwarda Muncha, úzkosť z hľadania vlastnej identity, ale i život medzi povrchným reklamným gestom a strachom zo seba samého. Objavuje sa i mikropríbeh, ktorý dáva tušiť, že všetky postavy kedysi, kamsi a k niekomu patrili ale zdá sa, že už rezignovali na hľadanie toho miesta. Réžia: Blaho
Uhlár. Premiéra dňa 10.
februára 1995, predstavenie sa hrá bez
prestávky a
trvá 1 hodinu a 5 minút.
* NOX (Kto uhádne meno berného úradníka) Premiéra dňa 10. februára 1995, derniéra 4. 2. 1999 (40 repríz). Inscenácia je akoby realistickou činohrou bez slov. V konkrétnom priestore, ktorý môže byť izbou žije viacero konkrétnych ľudí. I akcie, ktoré vykonávajú sú v svojom prvom význame konkrétne. Avšak čo presne oná konkrétnosť znamená sa nedá vysvetliť. Ponurá atmosféra nočných výstupov evokuje obrazy Edwarda Muncha, úzkosť z hľadania vlastnej identity, ale i život medzi povrchným reklamným gestom a strachom zo seba samého. Objavuje sa i mikropríbeh, ktorý dáva tušiť, že všetky postavy kedysi, kamsi a k niekomu patrili ale zdá sa, že už rezignovali na hľadanie toho miesta. Réžia: Blaho
Uhlár. Premiéra dňa 10.
februára 1995, predstavenie sa hrá bez
prestávky a
trvá 1 hodinu a 5 minút. LIDO DI JESOLO Premiéra dňa 1. 11. 1994, derniéra 4. 4. 1996 (20 repríz). Osamotení štyria muži v tmavom prostredí naznačených, nenaplnených vzťahov, čudných príbehov, kde aj čo by mohlo súznieť sa vytráca, kde zanikajú harmonické akordy, kde niet zreteľnej odpovede, alebo ozveny, kde aj dialógy sú skôr monológmi. Napokon keď konečne vyrastie kvetina poznania, všetci radšej odchádzajú do nekonečnosti. Dialógy, monológy, piesne, duetá. Hrajú: Ľubo
Burgr, Laco
Kerata, Peter Zagar, Vlado Zboroň. Premiéra dňa 1. 11. 1994,
predstavenie sa hrá bez prestávky a
trvá 1 hodinu
a 5 minút. EO IPSO Premiéra dňa 4. marca 1994, nevedomá derniéra 7. 4. 2000 (64 repríz). Inscenácia stojí tentoraz na texte. Nemá dej, ale príbehy jednotlivcov sú až veľmi konkrétne, hoci ťažko pomenovateľné, ťažko pochopiteľné, ale zároveň veľmi zrozumiteľné. Pred divákom sa obnažujú postavy z mäsa a krvi, postavy, ktoré stretávame denno-denne, ktoré sa trápia, pokúšajú sa nadviazať kontakt s inými, ale darí sa to len veľmi ťažko. Réžia: Blaho
Uhlár. Premiéra dňa 4. marca
1994,
predstavenie sa hrá bez prestávky a
trvá 1 hodinu
a 25 minút. NIKTO, LEN ČAJKA SI OMOČÍ NOHY V MOJICH SLZÁCH Premiéra 29. 5. 1993, nevedomá derniéra 18. 2. 1999 (47 repríz). Inscenácii dominuje hudba. Je zobrazením života hlavnej hrdinky, ktorý je vnímaný cez hudbu, prežitý hudbou. Zaznieva populárna pieseň minulých desaťročí, Schubert, Marylin Monroe, Oskar Nedbal, ale hlavne štýlovo rôznorodé autorské piesne Ingrid Hrubaničovej (texty) a Ľubomíra Burgra (hudba) - šansón, pop, avantgarda, parafrázy a paródie. Herecko-spevácky výkon Ingrid Hrubaničovej prináša aj významovú rovinu - esenciu ženstva so všetkými pôvabmi, ale i odpudivými stránkami, láskou i sebectvom. Inscenácia skrýva príbeh, ktorý narába so sentimentom a s jeho neustálym prevracaním. Texty piesní: Ingrid
Hrubaničová. Premiéra 29. 5. 1993,
predstavenie sa hrá bez prestávky a
trvá 1 hodinu. DONÁRIUM (Metamorfóza premien) Premiéra 19.12.1992, derniéra 12. 9. 1997 (40. repríz). Zvláštna
spoločnosť v zvláštnom priestore,
ktorý by mohol
byť kaviarňou, kde zaznie občas
pieseň, ktorou
prepláva
vzdialený, osvetlený zaoceánsky
parník, kde
sa zjavujú veľmi
konkrétne osoby,
ktoré vedú máloslovné
dialógy a
miestami majú pocit, že si dokonca porozumeli,
niektoré
neustále blúdia čosi hľadajúc, niekedy
zmiznú kdesi vo Réžia: Blaho
Uhlár. Premiéra 19.12.1992,
predstavenie sa hrá bez prestávky a
trvá 1
hodinu. VRES (Optimistická) Premiéra 10.10.1992, derniéra 21. 8. 1998 (51. repríz). Účinkujúci vyliezajú zpod divákov sediacich po troch stranách, aby po nezmyselných akciách zas pod divákov zaliezali ako neurčité živočíchy. Celý čas na diváka dolieha ťažko popísateľná atmosféra strachu, úzkosti, ohrozenia na každom kroku. Z ľudí sa stávajú terče, z katov obete, zo slov len zvuky, násilie je súčasťou lásky, láska súčasťou násilia. Avšak ponurú náladu relativizuje všadeprítomná radosť z umeleckej tvorby. Réžia: Blaho
Uhlár. Premiéra 10.10.1992,
predstavenie sa hrá bez prestávky a
trvá 1 hodinu
a 5 minút. SLEPÁ BABA (inscenácia aj pre deti) Premiéra 3.4.1992, derniéra 14. 4. 2000 (61 repríz). Inscenácia sa zrodila z detských spomienok a predstáv. Vo fragmentoch, s málom textu sa zjavuje učiteľka - autorita a dezorientované dieťa, detské hračky, čierny klaun, ktorý nikoho nerozveselí, rôzne bizarné figúry, ale i detská agresivita a nezaťažené detské skúmavé gesto. Réžia: Blaho
Uhlár. Premiéra 3.4.1992,
predstavenie sa hrá bez prestávky a
trvá 1
hodinu. DYP INAF (Heavy mental) Premiéra 6.12.1991, derniéra 13. 4. 2000 (78 repríz). Predstavenie s minimom textu vytvára expresívnu, výtvarne čiernobielu mozaiku. Útržky z ľudskej pamäti sa zhmotňujú ako hŕba pohyblivých fotografií, medzi ktorými sa občas zjaví ona a on. Hľadajú sa, pokúšajú sa komunikovať, ale za tónov Mahlerovej hudby nachádzajú len tragický rozchod. Réžia: Blaho
Uhlár. Premiéra 6.12.1991,
predstavenie sa hrá bez prestávky a
trvá 1 hodinu
a 10 minút. 4. premiéra divadla Stoka. SAMI MERI VARI Na scéne klavír a dvaja herci. Jeden číta podivuhodné texty, poviedky, básničky a spieva akoby staromódne piesne. Druhý hrá cudne na klavíri a spieva. Všetko evokuje akési spomienky, krajiny vzdialené, ľudí blízkych i neznámych. Texty aj v rôznych rečiach splývajú do smiešno-smutnej jednoty. Groteskné, sentimentálne, ironické, romantické stretnutie. Texty:
Ladislav Kerata. Premiéra
29.11.1991, predstavenie sa hrá bez
prestávky a trvá 1 hodinu. 3. premiéra
divadla Stoka. IMPASSE (Sentimental journey) Premiéra 22.6.1991, nevedomá derniéra 27. 5. 1999 (106 repríz). 2. premiéra divadla Stoka. S. Vrbka o Impasse, Mlady Svet 1992, Zmes fragmentov, absurdných scén a persifláží s neustálymi obmenami kostýmov a masiek sa hrá v uličke medzi divákmi. Dvaja v mŕtvolne bledých maskách a kostýmoch pripomínajúcich zvieracie kazajky si vyznávajú lásku, on po anglicky, ona po slovensky. Dominuje akcia, výtvarný znak, spevy s naživo hranou hudbou. Je to farbistá hravá groteska s čiernym humorom, iróniou a absolútnymi protikladmi. Réžia: Blaho
Uhlár. Premiéra 22.6.1991,
predstavenie sa hrá bez prestávky a
trvá 1 hodinu
a 25 minút. KOLAPS (Kto je kto) Premiéra 23.3.1991, derniéra 15. 4. 2000 (75 repríz). 1. premiéra divadla Stoka. Štyri čierne postavy na bielom pozadí sa v dialógoch pokúšajú nájsť svoje vlastné miesto, svoj domov, pokúšajú sa nájsť sami seba, avšak hľadanie je márne, slová sa valia jedno za druhým, čím viac sa snažia veci pomenovať tým viac ich zahmlievajú a znejasňujú. Láska prichádza v podobe kašírovaného venčeka a gýčových svetiel. Zrazu sa postavám marí, že s nimi niekto bol, ale nevedia kto, nevedia ako vyzeral, vedia len, že im ten ktosi strašne chýba. Réžia: Blaho
Uhlár Premiéra 23.3.1991,
predstavenie sa hrá bez prestávky a
trvá 1 hodinu
a 10 minút. K.P.B. bolo niekoľko performancií Divadla Stoka so spriaznenými zoskupeniami v rokoch 1990 a 1991. Iniciátormi boli Miloš Karásek a Blaho Uhlár, ktorí v tom čase Divadlo Stoka založili. Akcie to boli jednorazové – premiéra bola aj derniérou. AKÁ SI MI ..., K.P.B. č. 7 [3/91] bolo na nádvorí starej radnice v Bratislave, dňa 25. 7. 1991 o 20,00 hodine. AKÁ SI MI ... K.P.B. č. 7 [3/91] Nádvorie starej radnice, Bratislava 25.7.91 20,00 hod. /verzia z 25.7.91/ --- |
