Kolaps, Impasse, Dyp inaf, Slepá baba, Vres, Donárium, Nikto, len čajka si omočí nohy v mojich slzách, Eo ipso, Lido di Jesolo, Nox, Komora, Tváre, Prepad, Hetstato, Sami meri vari, Monodrámy, Dno, Z diaľky, Komisia, Bol-a som nevinn -ý -á, I Was Innocent, Gala, Strata, Prelom, Odraz, Redukcia, Dialógy, Prísun, Pokus, Erekcie..., Neistý grunt, Pevný podnos, Víťazstvo, Bordeline, Kritérium, Intim, Projektil, Wellness, Re re re... Postfaktótum, 29½, Oumuamua, Vírus, Posun, Katastrofa, Arrokoth, Prego, Alea iacta, Endokanabinoid, Porážka, Škovránok

Škovránok

reakcie: Katerina Zagorski v druhej časti článku, Dária Fojtíková Fehérová v MLOKi, Milan Hrbek: Monitoring divadiel na Slovensku

34. sezóna
50. premiéra
Divadla Stoka

Premiéra
06. 11. 2023 v Divadle Stoka
 
Účinkujú:

Geert Hofstede, holandský sociológ (1928 – 2020)
„Prvým a mimoriadne zaujímavým výsledkom je, že Slovensko dosahuje na škále vzdialenosť moci najvyššie skóre medzi všetkými krajinami na svete (!). Vysoké skóre na uvedenej škále znamená, že sa v krajine intenzívne prejavuje mocenská hierarchia. Mocní členovia organizácie (napríklad vo firme) či inštitúcie (napríklad v rodine, škole) konajú častejšie autokratickým spôsobom; menej mocní zase zažívajú strach a relatívne ľahko sa mocným podrobujú.“

(Citované z článku Dušan Fábik: Prečo Slovensko podlieha ruskej propagande? v Denník N zo dňa 22. augusta 2023.)

Fragment z inscenácie:

MIŠKA:    Tí mladí sa majú snažiť. Mne už to môže byť jedno.
PETER:    Mne to bolo vždy jedno.
MIŠKA:    Mne to kedysi nebolo jedno.
PETER:    To ste si len mysleli.
MIŠKA:    Máte pravdu. Som si povedala: „Tí starí... oni vedia.“
PETER:    Oni to spravili zle.
MIŠKA:    Oni majú vedieť „čo a ako“, lebo oni sa už poučili zo svojich minulých chýb. Čo ja mladá s ideálmi, s naivitou, čo ja môžem zmeniť?
PETER:    Koho ja zachraňovať budem? 

Porážka

reakcie: Galdíková, 

33. sezóna
49. premiéra
Divadla Stoka

Premiéra
23. 06. 2023
 
Účinkujú:

      Divadlo Stoka v pretrvávajúcej beznádeji vytvorilo ďalšiu svoju kreáciu na pomedzí sna, reality, intelektualizmu a idiocie. Nádej umiera posledná, pravdepodobne v tom istom okamihu ako jej nositeľ. Pred tým môžeme pozorovať rôzne aktivity, ako napríklad smrteľné kŕče. Smrť si však príde, kedy chce. Naša premúdrenosť si môže akurát lízať labu. Hodil by sa sem vulgarizmus, ale sa nehodí, lebo sa to nehodí. Požiadavka spoločnosti racionalizovať všetko žitie aj všetku tvorbu nás vrhá do čias totalitných v rozpore so zákonmi našej spoločnosti. Slobodná tvorba utrpela porážku.

reakcie: Divadelní noviny,

33. sezóna
48. premiéra
Divadla Stoka

Premiéra
30. 09. 2022
 
Účinkujú:

Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 05. júla 2022 do 30. septembra 2022.

   Endokanabinoid je látka podobná tetrahydrokanabinolu. Kanabinoidy majú relaxačný a mierny euforický účinok. Ako sa vyrovnať s tým, že ľudské telo je schopné vytvoriť si látku, ktorá je legislatívou zakázaná? Kam nás to Stvoriteľ ženie?
   Hľadáme si cestu do raja. Deti sa topia a rodičia sa na tom zabávajú. Spomienky si vyťahujeme z hlavy ako červíky, cítime neistý tlak, logika prestáva existovať, smrť je všadeprítomná, násilie sa vynorí v najneočakávanejších situáciách. Kde je naša budúcnosť? Tušíme o nej niečo, alebo sa len bojíme. Bojíme sa života?

Účasť na festivaloch:
V rámci festivalu Nová dráma / New Drama
19. 05. 2023 pi Endokanabinoid (7. x), v Divadle Stoka, Karpatská 2, Bratislava o 17:00 h.
                     pi Endokanabinoid (8. x), v Divadle Stoka, Karpatská 2, Bratislava o 19:00 h.

reakcia (aj na Prego), Divadelní noviny, Zmienka v časti: Slovenská reprezentace

32. sezóna
47. premiéra
Divadla Stoka

Premiéra
27. 09. 2021
 
Účinkujú:
Michaela Fech
Zuzana Jankowská
Peter Tilajčík 

Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 06. júna 2021 do 27. septembra 2021.

   My tam berieme len doščatých. / A jak doščatých, šak tam bude smrad, keď budem doščatá v kráľovstve. / Tam sú všetci došťatí. / Tam je smrad, ja tam nechcem ísť. / Vendulka, už sme si ťa vybrali. / Nie, ja tam nechcem ísť. Tam smrdia všetci jak šťanky. / Čaká na teba kráľovstvo nebeské. / Fuj! Teba čaká mačací aids. Prestaň, nejdem ja tam. Ja radšej pôjdem taxíkom doščatá. / Tam taxíky nechodia.
„Alea iacta est“ je latinský výraz a znamená „kocky sú hodené“. Bolo častým označením akcie, keď ju už nešlo vrátiť späť. Podľa Suetonia vyslovil túto vetu Julius Caesar 10. januára 49 pred Kr., keď viedol svoju armádu cez rieku Rubikon v severnom Taliansku.“ Wikipédia.
 

reakcia aj na (Alea iacta),

31. sezóna
46. premiéra
Divadla Stoka

Premiéra
12. 06. 2021
 
Účinkujú:
Michaela Fech
Zuzana Jankowská
Lenka Libjaková
Tomáš Pokorný
Peter Tilajčík

Výtvarné riešenie: Miriam Struhárová
Réžia: Blaho Uhlár

Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 15. novembra 2020 do 12. júna 2021.

   Čo myslíš? Budeme sa tváriť, že ten život bude rovnaký?
Žádny čas nič nezahojí. Čas neny doktor. Čas je relatívny pojem a né doktor.
Do prdele, vole, píči, jsme posraný, jsi mi posral záda, Kerol si sere do vlastního hnízda, ti říkám. Pojebanej pičus!
Koooľko zloootých zaaa tooo chceš? Ja pierdole.
Duša sídli v celom tele. Čo? Si rovnaká ako predtým? Takúto ťa nepoznám. Ja som iný. Už som nový človek. Budem musieť začať nový život.

31. sezóna
45. premiéra
Divadla Stoka

Premiéra
17. 10. 2020 (Ak korona dovolí.)
 
Účinkujú:
Michaela Fech
Lenka Libjaková
Braňo Mosný
Tomáš Pokorný
Peter Tilajčík

Výtvarné riešenie: Miriam Struhárová
Réžia: Blaho Uhlár

Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 15. júla do 17. októbra 2020.

   Súbor sa pokúsil vytvoriť novú inscenáciu po tom, čo prišiel o svoj priestor. V polohe bezdomovca na rôznych miestach, používajúc svoju metódu improvizovanej tvorby spracoval groteskno-apokalyptický opus, v ktorom napriek obrovskej surovosti vo vnímaní reality, degradácie vzájomnej komunikácie dominuje absurdná, ale živočíšna hravosť. Politická nekorektnosť, revuálne pokusy o riešenie životných situácií, komicko-bolestivé reflexie vlastného bezdomovectva a iné výstupy na hranici hnusu a groteskna vytvárajú svedectvo o súčasnosti.

Inscenáciu podporili: z verejných zdrojov hlavný partner projektu Fond na podporu umenia a Nadácia Tatra banky.

   Ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža. (Gertrude Stein)

Na realizáciu projektu bola poskytnutá dotácia z dotačného programu BSK - Bratislavská regionálna dotačná schéma na podporu kultúry 2019.

   Čo sa nám prednedávnom zdalo surové, vulgárne a desivé, je dnes normálna súčasť našich životov. Posun je posvätná krava súčasníka. Ak sa neposúva, akoby ani nežil. Zlatým teľaťom našej reality je rast. Vraždy, drogy, cesty- necesty a incesty. Niečo sa stále opakuje, niečo pritom silu stráca, iné naberá. Možno nazvať prerazenie dna rastom? Posunom? Inkoherentné uvažovanie o realite môže byť základom riadenia štátu, ale lepšie je, ak je základom divadelnej inscenácie.

Na realizáciu projektu bola poskytnutá dotácia z rozpočtu hlavného mesta prostredníctvom Ars Bratislavensis.

Vírus

   Vírus je slovo, ktoré nás straší z hľadiska zdravotného a možno aj omnoho viac v oblasti informačných technológií. Vírom môže byť aj slovo. Slovo nie je dominantným prvkom vo výrazive Divadla Stoka, ale v tomto prípade sa veci menia a nezmyselné slovné ataky sa dostávajú do popredia. Verbalizácia nezmyslu je estetika v literatúre používaná od nepamäti. Vírus prevracia fakty a pravdu, vírus môže aj zabíjať.

Z verejných zdrojov podporil hlavný partner projektu Fond na podporu umenia a Bratislavský samosprávny kraj.

Účasť na festivaloch: 

07. 09. 2019 sobota Vírus (7. x) o 18,30 h. Divadelní festival Kutná Hora DFKH 2019, pivovar Sedlec.

Inscenácie, ktoré už neuvádzame

.

   Inscenácia Strata je v poradí 25. premiérou Divadla Stoka, ktoré sa čiastočne vrátilo do čias, keď jeho vyjadrovacími prostriedkami boli hlavne pohybové a výtvarné akcie, vidiny, sny, predstavy. Hoci v úvode zistíme, že sa chystá akýsi pohreb význačnej osobnosti s veľkými zásluhami, nie je nám dopriate až do konca predstavenia dozvedieť sa o koho išlo. 
   Uprostred scény dominuje postava obesenca, ktorá nám môže pripomínať nedávnu históriu, nikdy však nie je skonkretizovaná. V plávajúcom tempe sa zjavujú motívy smrti, žiarlivosti, úzkosti, beznádeje, i motív frustrácie preklenutý prázdnou mediálnou zábavou. 
   „Je tu bohatý priestor pre sarkazmus a iróniu, zastúpená je tiež depresia či smútok z reálnej podoby dnešnej spoločnosti. Odkrývajú sa ľudské slabosti a ľudská nátura, často ide o odhalenia šokujúce či mrazivé.“ hovorí na scéne Matej Lauko, keď číta recenziu na práve prebiehajúce predstavenie a ťažko s ním polemizovať.
   Inscenácie Divadla Stoka vznikajú výlučne metódou kolektívnej tvorby, ktorá vo výsledku ponúka množstvo abstraktných vyjadrení, a závisí celkom od diváka, v akej motivickej a tematickej rovine bude toto dielo dešifrovať.
   Popri zakladajúcich členoch súboru v predstavení účinkujú aj štyria debutanti a naživo hrá hudobná skupina Živé kvety.

15. sezóna, 25. premiéra divadla. Premiéra dňa 21. 12. 2004.

Účinkujú:
Táňa Brederová, Martin Dinga, Braňo Ďuriančík, Peter Erdélyi, Silvia El Helo, Matej Lauko, Erika Lásková, Lucia Piussi, Michal Šulek a hudobná skupina Živé kvety - Peter Bálik, Agnes Lovecká, Juraj Mironov a Marek Pastier. 

réžia: Blaho Uhlár.

Svetlo: Henrieta Hanzalíková
Zvuk: Denisa Falbová
Video: Juraj Halas

Inscenácia vznikala metódou kolektívnej tvorby od  júla do 21. decembra 2004 a ešte aj potom. S použitím básne Róberta Švarca.)   

.

Gala (Kto rozjebal Betlehem)

   Inscenácia je zložená z rôznych výstupov. Sú tu tri piesne, hudba, intímny dialóg, akási televízna debata, ktorá sa končí fiaskom, zasadanie rodinnej rady, úvahy o zmysle života i "verejná nahrávka rozhlasovej hry". Tzv. vulgárne slová nie sú síce v každom výstupe, ale je ich dosť. Diváci sa zvyknú veľmi dobre zabávať a poniektorí zhnusene odchádzajú.

13. sezóna, 24. premiéra divadla. Premiéra dňa 9. júna 2003.

Scenár: kolektív účinkujúcich a Ján Kompiš
Réžia: Blaho Uhlár 
Účinkujú: Martin Dinga, Silvia El Helo, Ivan Lacko, Matej Lauko (od marca 2005), Erika Lásková, Vladimír Oktavec, Lucia Piussi, Blaho Uhlár
Hudba: Peter Bálik, Agnes Lovecká, Juraj Mironov, Marek Pastier, Michal Šulek
Svetlá: Anton Kuttner 
Zvuk: Jaroslav Lederleitner
Inscenácia vznikla metódou kolektívnej tvorby od 11. februára 2003 do 9. júna 2003.
 

.

Bol-a som nevinn -ý -á, I Was Innocent

13. sezóna, 23. premiéra Divadla Stoka. Premiéra dňa 1. septembra 2002.
First night September the 1st 2002.

Spoločné predstavenie divadelnej skupiny Science Project z New Yorku (USA) a Divadla Stoka. 
Created by Science Project New York and Stoka Theater Bratislava

Tvorcovia: Dima Dubson, Oleg Dubson, Gregory L. Ford, Yelena Gluzman, Laco Kerata, Erika Lásková, Lucia Piussi, Eli Rarey, Blaho Uhlár, Lauren Urquhart a skupina Živé kvety – Peter Bálik, Agnes Lovecká, Juraj Mironov, Marek Pastier a Lucia Piussi. 

Created by: Dima Dubson, Oleg Dubson, Gregory L. Ford, Yelena Gluzman, Laco Kerata, Erika Lásková, Lucia Piussi, Eli Rarey, Blaho Uhlár, Lauren Urquhart and a band Živé kvety – Peter Bálik, Agnes Lovecká, Juraj Mironov, Marek Pastier a Lucia Piussi.

Projekt je podporený newyorskou nadáciou Trust for mutual understanding  a Veľvyslanectvom Spojených štátov amerických v Bratislave.   

.
Komisia

  Inscenáciou prechádza nepomenovaný a bližšie neurčený pár muža a ženy v rôznych priestoroch i situáciách. V úvode ich vidíme v rajskej fáze zrodu, v nepoškvrnenej čistote. Trochu netypický je však vek predstaviteľov a rušivé i znervózňujúce sú rozhovory o poslušnosti a vzbure. Stretávame sa s nimi i v napätej atmosfére podráždenia z monotónnosti manželského súžitia, ale aj v banálnej situácii unavenej priateľskej návštevy. Tieto pohľady sú prerušované prienikmi brutálnej a primitívnej surovosti z okolitého sveta, a z nej vyplývajúcej nadradenej iracionálnej konštrukcie. Tieto dve línie sa v záverečnom výstupe sa dostávajú  do bezprostredného stretu, v ktorom partnerský vzťah zlyháva, ale rozpadáva sa i nepochopiteľný svet nezmyselných pravidiel. Vyššia moc si takto napriek rozpadu potvrdzuje svoju dominantnosť, ale individuálna vzbura prináša istú nádej vnútorného oslobodenia. 
  Je to komorné, činoherné predstavenie. 

12. sezóna, 22. premiéra Divadla Stoka. 
Scenár: kolektív účinkujúcich. 
Účinkujú: Martin Dinga, Silvia El Helo, Ivan Lacko, Erika Lásková a Lucia Piussi. Réžia: Blaho Uhlár. 
Hudba: Živé kvety (Peter Bálik, Agnes Lovecká, Juraj Mironov, Lucia Piussi). Gitara naživo: Peter Bálik. 
Výtvarná spolupráca: Adriana Mišovičová. 

Inscenácia vznikla metódou kolektívnej tvorby od 9. júna 2001 do 12. apríla 2002.
Inscenácia je vytvorená v spolupráci s divadelným súborom BELTS (Bratislava English Language Theatre Society). 
Inscenácia je vytvorená s finančným príspevkom Nadácie – Centrum súčasného umenia v Bratislave.

.

Z DIAĽKY

   Dvaja účinkujúci a zároveň autori predstavenia pokúšajú naplniť svoj svet prvkami klauniády, štylizovaného divadla, parafráz filmových postupov, divadla krutosti, uvoľnenou divadelnou imagináciou s použitím textu i pohybu.
   Sme svedkami rozhovoru s bohom o materiálnych deficitoch, návštevy Snehovej kráľovnej, ktorej sa nedarí splniť sľubované zázraky i prednášky o filozofickej štruktúre upratovačského remesla. Počujeme dialóg medzi optimistickým a pesimistickým vnímaním sveta, rozhovor pri menuete o kyslých rybách a všeobecnosti entropie i sen o neurčitom úteku záhadných bytostí. 
   Predstavením sa nesie trpká nádej ľudí hľadajúcich svoj raj.

10. sezóna, 20. premiéra divadla.
Premiéra 17. 12. 1999.

Scenár: Lucia Piussi, Blaho Uhlár
Réžia: Blaho Uhlár
Scéna: 
Kostýmy: 
Hudba: Peter Bálik
Pohybová spolupráca: Monika čertezni
Účinkujú: Lucia Piussi a Blaho Uhlár

Technika a svetlá: Anton Kuttner 
zvuk: Peter Bálik

Inscenácia vznikala metódou kolektívnej tvorby od 14. júla 1999 do 17. decembra 1999.

Inscenácia je vytvorená s finančným príspevkom Ministerstva kultúry SR, Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia a Nadácie na podporu občianskych aktivít – NPOA.

Poďakúvania:
Pani Kataríne Slugeňovej Cockrell za preklad monológu Love story do angličtiny, pani Andree Záborskej za preklad monológu Love story do francúzštiny a pani Denise Falbovej za pomoc pri výbere kostýmov.
 

*
  DNO (Óda na McWorld)

  V inscenáci sú použité slová. Osoby nachádzame v bežných situáciách, ale prežívaných, ako to v súčasnosti býva, cez média. Je tu odpozorované správanie z televízneho komerčného vysielania, úsilie zvládnuť predpísanú komerčnú „medziľudskú komunikáciu“, prienik reálnej surovosti do surovosti skrytej pod komerčný pláštik, sú tu osoby, ktorých najväčším problémom je, či si ísť niečo kúpiť, alebo nie a je tu aj osobná tragédia, ktorá nachádza uspokojenie v širokej medializácii. Inscenácia používa veľa slov, ktoré sa obvykle zvyknú charakterizovať ako škaredé, či vulgárne.

Scenár: Ľubomír Burgr, Monika čertezni, Lucia Piussi, Zuzana Piussi, Blaho Uhlár.
Réžia: Blaho Uhlár. 
Výprava: Zuzana Piussi. 
Hudba: Ľubomír Burgr.
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Monika čertezni, Lucia Piussi a Zuzana Piussi.

9. sezóna, 17. premiéra divadla. 
Premiéra 19. 12. 1998, predstavenia sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 30 minút. 
Javisko šírka 9 m, hĺbka 12 m, minimálne 12 svetelných okruhov. 2 ks minidisk systém. 
6 účastníkov.

*
  MONODRÁMY

   Päť monológov postáv pokúšajúcich sa nadviazať kontakt s okolím, s ľuďmi, ale i kontakt so sebou samým. Vidíme opisy postáv cestujúcich v autobusoch i pokusy o prienik do ich vnútra (Portréty cestujúcich - E. Lásková), hyperrealistický, dokumentárny snímok bytosti žijúcej v našom okolí (Milan - L. Piussi), nesystematické uvažovanie o živote , tvorbe, energii i medziľudských vzťahoch (Príjemné ukojenie racionality - Ľ. Burgr),  vyslúžilého herca v imaginárnom intervjú (Herec - L. Kerata) i „metarealistický“ monológ, pokúšajúci sa s definitívnou platnosťou urovnať svoj život (Kvality citového života - Z. Piussi).

Réžia: Blaho Uhlár.
Výprava: Zuzana Piussi.
Hudba: Ľubomír Burgr s použitím diela L. Janáčka.
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Laco Kerata, Erika Lásková, Lucia Piussi, Zuzana Piussi.

Premiéra 29. 11. 1997, obnovená premiéra 22. 12. 2000. Predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 10 minút.
Javisko šírka 9 m, hĺbka 12 m, minimálne 12 svetelných okruhov, mixpult, 1 mikrofón na hlas, minidisk systém.

  MONODRÁMY - pôvodná verzia

(V tejto podobe sme uvádzali inscenáciu od jej premiéry do 2. marca 2000 keď mala svoju nevedomú derniéru. Bola to jej 40. repríza.)

  Šesť monológov postáv pokúšajúcich sa nadviazať kontakt s okolím, s ľuďmi, ale i kontakt so sebou samým. Vidíme do seba uzavretého človeka baviaceho sa memorovaním nájdených listov a trpiaceho vlastnými bolestnými predstavami, „jednostranný dialóg“ odhaľujúci ľudské trápenie, dezilúziu, ale zároveň večnú živočíšnu silu, hyperrealistický , dokumentárny snímok bytosti žijúcej v našom okolí, nesystematické uvažovanie o živote, tvorbe, energii i medziľudských vzťahoch, vyslúžilého herca v imaginárnom intervjú i „metarealistický“ monológ.

Réžia: Blaho Uhlár
Výprava: Zuzana Piussi
Hudba: Ľubomír Burgr s použitím diela L. Janáčka
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Ingrid Hrubaničová, Jozef Chmel, Laco Kerata, Lucia Piussi,
Zuzana Piussi.

Premiéra 29. 11. 1997, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 25 minút.
Javisko šírka 9 m, hĺbka 12 m, minimálne 12 svetelných okruhov, mixpult, 
1 mikrofón na hlas, minidisk systém.
 

.

HETSTATO (Hystericko-zúfalý výkrik šialenstva.)

Premiéra 17.  9. 1999, nevedomá derniéra 23. 3. 2000 (14 repríz).
 

   Je inscenáciou, ktorá požíva slová – slovenské, anglické, srbské i vulgárne. Vidíme čudnú parafrázu na orientálne divadlo, ktoré po anglicky analyzujú akýsi intelektuálni konzumenti, počujeme dialóg o zmysle umeleckej tvorby, avšak vedený jednou herečkou a v srbčine, sme svedkami siahodlhej „televíznej“ diskusie o kultúre, ktorej výsledkom je poznanie, že „kultúra je kultúra“, sovietsky populárny hit nás vráti o nejaké desaťročie dozadu, zažijeme i barové táranie s akousi Američankou i zúfalú obranu pred vtrhnutím vulgárnosti do nášho života vyjadrenú vulgárnymi slovami a cítime totálne zúfalstvo ľudí v spoločnosti, ktorá nedáva nijakú nádej na lepšiu budúcnosť.

10. sezóna, 19. premiéra divadla.
 

Scenár: Ľubomír Burgr, Ingrid Hrubaničová, Lucia Piussi, Zuzana Piussi, Blaho Uhlár
Réžia: Blaho Uhlár
Scéna: Zuzana Piussi
Kostýmy: Zuzana Piussi a kolektív
Hudba: Ľubomír Burgr
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Ingrid Hrubaničová, Lucia Piussi a Zuzana Piussi

Svetlá: Blaho Uhlár
Technika a zvuk: Anton Kuttner

Inscenácia vznikala metódou kolektívnej tvorby od 2. marca 1999 do 17. septembra 1999.

Inscenácia je vytvorená s finančným príspevkom Ministerstva kultúry SR, Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia a Nadácie na podporu občianskych aktivít – NPOA.

Poďakúvania:
Pani Alexandre Furlanovej za preklad textu I. Hrubaničovej Integrálnosť do srbčiny, pani Nadežde Lindovskej za pomoc pri pátraní po piesni Milióny purpurových ruží a pani Denise Falbovej za pomoc pri výbere kostýmov.
 

PREPAD (Estráda.)

Premiéra 31. 12. 1998, derniéra 19. 3. 1999 (2 reprízy).

  Recitáca Kraskovho Otroka, spevy operné - Věrné milování, Pravoslavnyje, populárne - Slečna, ja vás zveziem, Dievčatá z našej škôlky, ale i od Annie Lenox či Bonnie Tyler v podaní hercov divadla Stoka i ich hostí, Bugatti step, činoherné výstupy, prednášky o hudbe i literatúre. Orchester v trinásťčlennom obsadení. Zábava. 

Réžia: Blaho Uhlár. 
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Ingrid Hrubaničová, Monika čertezni, Jozef Chmel, Jozef Pavlovič, Marek Piaček, Lucia Piussi, Zuzana Piussi, Blaho Uhlár a Malomestský komorný orchester Požoň sentimentál v rozšírenom obsadení s klavírnym sólistom Mikulášom Škutom. 
Diriguje Adrian Rajter. 
Hudobné aranžmány: Marek Piaček a Ľubomír Burgr. 

9. sezóna, 18. premiéra divadla. 

predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá jednu hodinu a 40 minút. 
Javisko šírka 9 m, hĺbka 14 m, minimálne 24svetelných okruhov, 8 mikrofónov, 
1 ks minidisk systém, 24 účastníkov.

  TVÁRE

Premiéra 19. 12. 1997, nevedomá derniéra 11. 6. 1999 (26 repríz).

  Inscenácia nepoužíva slová. Vidíme neistotu, skryté utrpenie, či predstieranú ľahostajnosť, deformáciu ako výraz bolesti, alebo hry, alebo možno aj úprimného citu. Modré ladenie evokuje chlad, ale miestami i takmer gýčovo nostalgickú atmosféru, ktorú však systematicky rozbíja a naštrbuje nadhľad a irónia.

Réžia: Blaho Uhlár.
Výprava: Zuzana Piussi.
Hudba: Skladby V. Bokesa, Ľ.Burgra, D. Lauka, F. Chopina, J. Pachelbela, M. Piačeka, P. Zagara a I. Zeljenku v podaní Malomestského komorného orchestra Požoň sentimentál vybral Ľ. Burgr. 
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Ingrid Hrubaničová, Jozef Chmel, Marek Piaček, Lucia Piussi, Zuzana Piussi.

Premiéra 19. 12. 1997, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu. Javisko
šírka 9 m, hĺbka 12 m, minimálne 24 svetelných okruhov. 6 mužov, 3 ženy. 
2 ks minidisk systém.
 

Premiéra dňa 27. októbra 1995, derniéra 7. 10. 1997 (25 repríz).

  Inscenácia je akoby realistickou činohrou bez slov. V konkrétnom priestore, ktorý  môže byť izbou žije viacero konkrétnych ľudí. I akcie, ktoré vykonávajú sú v svojom  prvom význame konkrétne. Avšak čo presne oná konkrétnosť znamená sa nedá vysvetliť. Ponurá atmosféra nočných výstupov evokuje obrazy Edwarda Muncha, úzkosť z hľadania vlastnej identity, ale i život medzi povrchným reklamným gestom a strachom zo seba  samého. Objavuje sa i mikropríbeh, ktorý dáva tušiť, že všetky postavy kedysi, kamsi  a k niekomu patrili ale zdá sa, že už rezignovali na hľadanie toho miesta.

Réžia: Blaho Uhlár.
Scéna: Alexandra Grusková.
Kostýmy: Zuzana Piussi.
Hudba: Martin Burlas s použitím diel klasikov.
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Ingrid Hrubaničová, Jozef Chmel, Laco Kerata, Erika Lásková,
Lucia Piussi, Peter Zagar.

Premiéra dňa 10. februára 1995, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 5 minút.
Javisko šírka 9 m, hĺbka 9 m, minimálne 24 svetelných okruhov.
Zvuková aparatúra: mixážny pult, 1 mikroport, 2 CD prehávače

Premiéra dňa 10. februára 1995, derniéra 4. 2. 1999 (40 repríz).

  Inscenácia je akoby realistickou činohrou bez slov. V konkrétnom priestore, ktorý  môže byť izbou žije viacero konkrétnych ľudí. I akcie, ktoré vykonávajú sú v svojom  prvom význame konkrétne. Avšak čo presne oná konkrétnosť znamená sa nedá vysvetliť. Ponurá atmosféra nočných výstupov evokuje obrazy Edwarda Muncha, úzkosť z hľadania vlastnej identity, ale i život medzi povrchným reklamným gestom a strachom zo seba  samého. Objavuje sa i mikropríbeh, ktorý dáva tušiť, že všetky postavy kedysi, kamsi  a k niekomu patrili ale zdá sa, že už rezignovali na hľadanie toho miesta.

Réžia: Blaho Uhlár.
Scéna: Alexandra Grusková.
Kostýmy: Zuzana Piussi.
Hudba: Martin Burlas s použitím diel klasikov.
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Ingrid Hrubaničová, Jozef Chmel, Laco Kerata, Erika Lásková,
Lucia Piussi, Peter Zagar.

Premiéra dňa 10. februára 1995, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 5 minút.
Javisko šírka 9 m, hĺbka 9 m, minimálne 24 svetelných okruhov.
Zvuková aparatúra: mixážny pult, 1 mikroport, 2 CD prehávače

Premiéra dňa 1. 11. 1994, derniéra 4. 4. 1996 (20 repríz).

   Osamotení štyria muži v tmavom prostredí naznačených, nenaplnených vzťahov, čudných príbehov, kde aj čo by mohlo súznieť sa vytráca, kde zanikajú harmonické akordy, kde niet zreteľnej odpovede, alebo ozveny, kde aj dialógy sú skôr monológmi. Napokon keď konečne vyrastie kvetina poznania, všetci radšej odchádzajú do nekonečnosti. Dialógy, monológy, piesne, duetá.

Hrajú: Ľubo Burgr, Laco Kerata, Peter Zagar, Vlado Zboroň.
Hudba,: Ľubo Burgr, Peter Zagar, L. v. Beethoven, A. Adam, G. Mahler.

Premiéra dňa 1. 11. 1994, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 5 minút.
Javisko šírka 8 m, hĺbka 9 m, minimálne 24 svetelných okruhov, pianíno na scéne.
Zvuková aparatúra: mixážny pult, 3 mikrofóny na hlas, 1 mikrofón na ozvučenie pianina.
 

Premiéra dňa 4. marca 1994, nevedomá derniéra 7. 4. 2000 (64 repríz).

  Inscenácia stojí tentoraz na texte. Nemá dej, ale príbehy jednotlivcov sú až veľmi konkrétne, hoci ťažko pomenovateľné, ťažko pochopiteľné, ale zároveň veľmi zrozumiteľné. Pred divákom sa obnažujú postavy z mäsa a krvi, postavy, ktoré stretávame denno-denne, ktoré sa trápia, pokúšajú sa nadviazať kontakt s inými, ale darí sa to len veľmi ťažko.

Réžia: Blaho Uhlár.
Kostýmy: Zuzana Piussi.
Hudba: Peter Zagar.
Účinkujú: Peter Batthyányi, Ingrid Hrubaničová, Jozef Chmel, Ladislav Kerata, Erika Lásková, Lucia Piussi, Zuzana Piussi, Vlado Zboroň.

Premiéra dňa 4. marca 1994, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 25 minút.
Javisko šírka 8 m, hĺbka 9 m, minimálne 24 svetelných okruhov.
Zvuková aparatúra: mixážny pult, 1 mikrofón na hlas, 1 mikrofón na ozvučenie kvarteta

Premiéra 29. 5. 1993, nevedomá derniéra 18. 2. 1999 (47 repríz).

  Inscenácii dominuje hudba. Je zobrazením života hlavnej hrdinky, ktorý je vnímaný cez hudbu, prežitý hudbou. Zaznieva populárna pieseň minulých desaťročí, Schubert, Marylin Monroe, Oskar Nedbal, ale hlavne štýlovo rôznorodé autorské piesne Ingrid Hrubaničovej  (texty) a Ľubomíra Burgra (hudba) - šansón, pop, avantgarda, parafrázy a paródie.  Herecko-spevácky výkon Ingrid Hrubaničovej prináša aj významovú rovinu - esenciu  ženstva so všetkými pôvabmi, ale i odpudivými stránkami, láskou i sebectvom. Inscenácia skrýva príbeh, ktorý narába so sentimentom a s jeho neustálym prevracaním.

Texty piesní: Ingrid Hrubaničová.
Hudba: Ľubomír Burgr.
Výprava: Zuzana Piussi.
Réžia: Blaho Uhlár.
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Ingrid Hrubaničová, Zuzana Piussi, Vlado Zboroň, Lucia Piussi.

Premiéra 29. 5. 1993, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu.
Javisko šírka 7 m, hĺbka 9 m, minimálne 24 svetelných okruhov, pianino na scéne.
Koncertná aparatúra: mixážny pult, 4 mikrofóny na spev, 2 mikrofóny na ozvučenie
nástrojov, 1 vstupy na linku pre sampler, 2 vstupy na mix. pult pre CD prehrávače.

Premiéra 19.12.1992, derniéra 12. 9. 1997 (40. repríz).

  Zvláštna spoločnosť v zvláštnom priestore, ktorý by mohol byť kaviarňou, kde zaznie občas pieseň, ktorou prepláva vzdialený, osvetlený zaoceánsky parník, kde sa zjavujú veľmi konkrétne osoby, ktoré vedú máloslovné dialógy a miestami majú pocit, že si dokonca porozumeli, niektoré neustále blúdia čosi hľadajúc, niekedy zmiznú kdesi vo 
výške a už sa viac nezjavia.

Réžia: Blaho Uhlár.
Kostýmy: Zuzana Piussi.
Hudba: Ľubomír Burgr.
Účinkujú: Peter Batthyányi, Ľubomír Burgr, Jozef Chmel, Erika Lásková, Laco Kerata,
Albert Marenčin, Lucia Piussi, Zuzana Piussi,Veronika Turanová, Vlado Zboroň.

Premiéra 19.12.1992, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu. 
Javisko šírka 9 m, hĺbka 7 m, minimálne 24 svetelných okruhov, pianíno na scéne

Premiéra 10.10.1992, derniéra 21. 8. 1998 (51. repríz).

  Účinkujúci vyliezajú zpod divákov sediacich po troch stranách, aby po nezmyselných akciách zas pod divákov zaliezali ako neurčité živočíchy. Celý čas na diváka dolieha ťažko popísateľná atmosféra strachu, úzkosti, ohrozenia na každom kroku. Z ľudí sa stávajú terče, z katov obete, zo slov len zvuky, násilie je súčasťou lásky, láska súčasťou násilia. Avšak ponurú náladu relativizuje všadeprítomná radosť z umeleckej tvorby.

Réžia: Blaho Uhlár.
Hudba: Ľubomír Burgr.
Kostýmy: Zuzana Piussi a kolektív.
Účinkujú: Peter Batthyányi, Ingrid Hrubaničová, Jozef Chmel, Erika Lásková, Laco Kerata,
Lucia Piussi, Veronika Turanová, Vlado Zboroň.

Premiéra 10.10.1992, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 5 minút. 
Hrá sa medzi a pod divákmi, priestor 9 x 25 m, minimálne 22 svetelných okruhov.

Premiéra 3.4.1992, derniéra 14. 4. 2000 (61 repríz).

  Inscenácia sa zrodila z detských spomienok a predstáv. Vo fragmentoch, s málom textu sa zjavuje učiteľka - autorita a dezorientované dieťa, detské hračky, čierny klaun, ktorý nikoho nerozveselí, rôzne bizarné figúry, ale i detská agresivita a nezaťažené detské skúmavé gesto.

Réžia: Blaho Uhlár.
Výprava: Boris Kudlička.
Hudba: Ľubomír Burgr.
Účinkujú: Ľubomír Burgr, Jozef Chmel, Erika Lásková, Laco Kerata, Lucia Piussi, Veronika Turanová, Vlado Zboroň.

Premiéra 3.4.1992, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu. 
Javisko šírka 9 m, hĺbka 14 m, minimálne 22 svetelných okruhov.

Premiéra 6.12.1991, derniéra 13. 4. 2000 (78 repríz).

  Predstavenie s minimom textu vytvára expresívnu, výtvarne čiernobielu mozaiku. Útržky z ľudskej pamäti sa zhmotňujú ako hàba pohyblivých fotografií, medzi ktorými sa občas zjaví ona a on. Hľadajú sa, pokúšajú sa komunikovať, ale za tónov Mahlerovej hudby nachádzajú len tragický rozchod.

Réžia: Blaho Uhlár.
Výprava: Miloš Karásek.
Hudba: Ľubomír Burgr s použitím hudby G. Mahlera.
Účinkujú: Jozef Chmel, Erika Lásková, Laco Kerata, Lucia Piussi, Veronika Turanová,  Vlado Zboroň.

Premiéra 6.12.1991, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 10 minút. 4. premiéra divadla Stoka.
Javisko šírka 9 m, hĺbka 12 m, minimálne 22 svetelných okruhov

  SAMI MERI VARI

  Na scéne klavír a dvaja herci. Jeden číta podivuhodné texty, poviedky, básničky a spieva akoby staromódne piesne. Druhý hrá cudne na klavíri a spieva. Všetko evokuje akési spomienky, krajiny vzdialené, ľudí blízkych i neznámych. Texty aj v rôznych rečiach splývajú do smiešno-smutnej jednoty. Groteskné, sentimentálne, ironické, romantické stretnutie.

Texty: Ladislav Kerata.
Hudba: Ľubomír Burgr.
Réžia: Ladislav Kerata.
Účinkujú: L.Kerata a Ľ.Burgr.

Premiéra 29.11.1991, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu. 3. premiéra divadla Stoka.
Javisko šírka 7 m, hĺbka 5 m, minimálne 12 svetelných okruhov, pianíno na scéne.

Premiéra 22.6.1991, nevedomá derniéra 27. 5. 1999 (106 repríz). 2. premiéra divadla Stoka.

S. Vrbka o Impasse, Mlady Svet 1992,

  Zmes fragmentov, absurdných scén a persifláží s neustálymi obmenami kostýmov a masiek sa hrá v uličke medzi divákmi. Dvaja v màtvolne bledých maskách a kostýmoch pripomínajúcich zvieracie kazajky si vyznávajú lásku, on po anglicky, ona po slovensky. Dominuje akcia, výtvarný znak, spevy s naživo hranou hudbou. Je to farbistá hravá groteska s čiernym humorom, iróniou a absolútnymi protikladmi.

Réžia: Blaho Uhlár.
Výprava: Miloš Karásek.
Hudba: Ľubomír Burgr.
Účinkujú: Ingrid Hrubaničová, Jozef Chmel, Erika Lásková, Laco Kerata, Lucia Piussi,
Veronika Turanová, Vlado Zboroň.

Premiéra 22.6.1991, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 25 minút.
Hrá sa v uličke medzi divákmi, hrací priestor 3 x 8m plus šatňa, minimálne 18 svetelných okruhov.

Premiéra 23.3.1991, derniéra 15. 4. 2000 (75 repríz). 1. premiéra divadla Stoka.

  Štyri čierne postavy na bielom pozadí sa v dialógoch pokúšajú nájsť svoje vlastné miesto, svoj domov, pokúšajú sa nájsť sami seba, avšak hľadanie je márne, slová sa valia jedno za druhým, čím viac sa snažia veci pomenovať tým viac ich zahmlievajú a znejasňujú. Láska prichádza v podobe kašírovaného venčeka a gýčových svetiel. Zrazu sa postavám marí, že s nimi niekto bol, ale nevedia kto, nevedia ako vyzeral, vedia len, že im ten ktosi strašne chýba.

Réžia: Blaho Uhlár
Výprava: Miloš Karásek
Hudba: Ľubomír Burgr s použitím diela B.Smetanu a W.A.Mozarta.
Účinkujú: Jozef Chmel, Erika Lásková, Laco Kerata, Imrich Maťo.

Premiéra 23.3.1991, predstavenie sa hrá bez prestávky a trvá 1 hodinu a 10 minút.
Javisko šírka 6 m, hĺbka 4 m, minimálne 12 svetelných okruhov.

K.P.B. bolo niekoľko performancií Divadla Stoka so spriaznenými zoskupeniami v rokoch 1990 a 1991. Iniciátormi boli Miloš Karásek a Blaho Uhlár, ktorí v tom čase Divadlo Stoka založili. Akcie to boli jednorazové – premiéra bola aj derniérou. 

AKÁ SI MI ..., K.P.B. č. 7 [3/91] bolo na nádvorí starej radnice v Bratislave, dňa 25. 7. 1991 o 20,00 hodine.

AKÁ SI MI ... K.P.B. č. 7 [3/91] Nádvorie starej radnice, Bratislava 25.7.91 20,00 hod. /verzia z 25.7.91/

ÚČINKUJÚ:
Divadelný súbor STOKA: Ingrid Hrubaničová,  Jozef Chmel, Miloš Karásek, Laco Kerata, Erika Lásková, Lucia Piussi, Veronika Turanová, Blaho Uhlár, Vladimír Zboroň

Divadelná skupina DISK Kopánka Trnava: Anetta Knapová, Jozef Knap, Zlatica Niedlová, Daniela Gudabová, Pavol Lančarič, Ján Rampák, Edo Norulák, Pavol Zetocha

Divadelný súbor HON Senica: Ivan Fodor, Iveta Fodorová, Marek Vanek

DRUHÁ ALTERNÁCIA /alternatívny rock Prešov/ Ľubomír Burgr, Vlado Šipoš, Valerián Futej

LÚČNICA /ale nie preboha celá/
Gabriela Hermelyová (mystifikácia)

tanečný súbor- RISK: Peter Batthyányi, Tibor Mihok, Marek Benič, Peter Rajtl
Možno dvaja boxeri
Jana Melichárková
Tanečný súbor TJ Internacionál Slovnaft: Nora Lauková, Andrea Rímska, Lucia Šemanová, Dagmar Chorváthová
Tanečný pár: Nadežda Miškovičová a Pavel Holka
mladomanželský pár
Možno aj ľudová hudba ba aj dychovka
Helikoptéra Slovairu
BMW inžiniera Kubu so šoférom Braunom
barany, osol, opica súkromnej ZOO p. Dohňanského z Povody v okrese Dunajská Streda
Vysokozdvižný vozík firmy STASPO spol.s.r.o.
Mária Terézia
fúriky, píla, máj, lopata stavebnej firmy SVOBODA
dvadsať fotografov

koordinačný výbor: B. Uhlár, M. Karásek

Organizačná spolupráca V. Marákyová, E. Nosterská, E. Svobodová

S C É N O S L E D
0/    Na námestí hrá dychovka

1/    O 20.05 prilietava nad Primaciálne námestie helikoptéra a visí tam asi l min.
    Prichádza biele BMW. Dychovka hrá tuš. Z BMW vystupuje svadobný pár nahých ľudí v maskách. Stokári v spodnej bielizni a čiernymi okuliarmi a opicou im vytvoria sprievod, ktorý vchádza na námestie. Diváci /dajbože/ za nimi. Vo vchode a potom počas celého predstavenia nalieva nalievač divákom biele víno zadarmo.

2/    Nahý pár stojí na scéne až kým sa diváci neusadia, zároveň na scéne boxujú dvaja boxeri. /alebo nie/

3/     Vtedy asi sa helikoptéra blíži na nádvorie, visí nad ním, zhodí letáky s nápisom ČO JE a odlieta.
    keď padnú letáky nahý pár odchádza do sena a potom domov
    -"- -"- -"- -"- -"-     začne hrať DRUHÁ ALTERNÁCIA /Prešov/ asi 2 minúty
    -"- -"- -"- -"- -"-     Knap, Lančarič, Kerata, Chmel a Fodor chodia po scéne s fúrikmi, v jednom je možno holohlavý Jano Kotovský
    Po dvoch minútach sa to skončí a šetko odíde zo scény.

4/     - GUNO DISCO MIX
    Prichádza Veronika v bielom župane a čiernych okuliaroch a hrá na klavíri. Gymnastka začína cvičiť na kladine. Po predohre prichádza Vlado Zboroň oblečený ako ona a spieva po anglicky Gounodovu Ave Mariu, ale nepozná to ani sám Gunot. Pod chvíľou si z vrecka vyberie zrkadlo a hrebeň a obcuje s nimi. Potom sa to do končí. Keď mu gymnastka stúpi na ruku, možno povie /ona/: Do piči! /asi skôr nie/

5/    SÉMANTICKÁ ŠTRUKTÚRA SA V METAFORÁCH VYPRÁZDŇUJE.
    Lucia Piussi sa namaľuje a tvrdí nezmysly. Potom ich opakuje. Asi s korčuľami na nohách.
    Kerata, Knap, Lančarič chodia tajne po scéne a hľadisku.

6/    Tancuje súbor aerobiku asi 2 min. pomedzi sa prechádzajú tri ovce

7/    Jožo Chmel vyznáva lásku v mechanickej maske Veronike, Erike a Lucii. Ona plače a odvedú ju

8/    ELVIS MEMORIES
    Jožo Knap spieva a štyri kolegyne ho kopú do riti

9/     Prechádza Zboroň s bicyklom a Burgr mu hrá na husliach

10/     Hrá Burgrov industriál a tancuje baletný pár. Možno aj tri minúty.

11/    Jana Melichárková rozpráva o slovenskom folklóre po maďarsky. Zatiaľ Lúčničiari preskakujú vatru z letlámp

12/     VERONIKA PALMERSOVÁ  - TERRA ALTRIX
    Inge Hrubaničová spieva: Prídi ty Šuhajko
    Prichádza Veronika Palmersová, na pleciach dva kýble s mliekom na konári. Na hlave má farebnú ľudovú šatku. Prechádza sa, kľakne, zloží kýble. Naberačkou zabúcha na kýble - päť holých chlapov /Chmel, Knap, Kerata, Zboroň/ sa postavia do radu, pokľakne a ona im do úst nalieva mlieko. Všetko. Potom odíde ona aj oni
13/    Jano Rampák recituje báseň Ty, domovina moja. Možno je opretý o osla a asi prejdú po scéne ovce
14/    Edo Norulák spieva o tom ako sa doteraz v krčme pilo a Fodor protézami na hlave behá po priestore

15/    Hrubaničová a Lásková idú: Debilní Bratislavčania! Potom ide Zboroň: Ale ja nie som Bratislavčan!
16/     Kerata sa prechádza s Turanovou, avšak ona sa chytí kladiny a nepustí, tak on odíde. Ona až po nasledujúcom čísle

17/    V STREDE BEZ
    Tancuje LÚČNICA - Podpoľanie asi tri min. Možno hrá aj nejaká hudba, aj Jánošík - Zetocha tam niekde je

18/     Knapová  má monológ z inscenácie Ad libitum

19/    VERONIKA ALOBALOVÁ - spieva p. Hermelyová (mystifikácia)
    Je prinášaná na vysokozdvižnom vozíku popred divákov na scénu. Tam vystúpi a trochu pochodí. Znie industrial. Chmel a Zboroň, ktorí do sich por vozík navádzali, z nej konármi strhávajú alobal. Potom nastúpi na vozík a ten ju odnáša. Chlapci možno pojedia alobal na zemi, alebo ho odnesú

20/    SHAVE BEFORE USE
    Keď ju vozík odvezie preč k p. Hermelyovej (mystifikácia) sa pridá Jano Rampák a spievajú piesne z päťdesiatych rokov.
    Vtedy...
    Zboroň a Kerata dotlačia vaňu s Hrubaničovou v nej. Za vaňou sa vášnivo bozkávajú Knapovci. Zboroň drží zrkadlo a Hrubaničová si barbusom holí podpazušie až do úplného...

21/     VRAŽDENIE NEVINIATOK
    Ktokoľvek z účinkujúcich má chuť môže naháňať muchy po scéne s muchobijkou. Aspoň 2 minúty.
    Na záver prechádza Zboroň s posledným Večerníkom

22/    T R E S K
    Turanová chodí po scéne
    Kerata hrá v trenírkach na klavíri
    Burgr hrá na husle
    Knapová Knap prdia
    Boxeri boxujú
    Fotografi fotografujú publikum
    Fodor odhaľuje neodhaliteľné až ostane na scéne sám

23/     Druhá alternácia /Burgr – Prešov/ hrá

24/    Minúta ticha za Rakúsko-Uhorskom
    Prichádza Mária Terézia hudba prestane a drží sa presne minúta ticha za R-U. Potom Mária odíde.

25/     Druhá alternácia pokračuje a dokončí

26/    S tebou a bez teba - STOKA

27/    Tancuje tanečný súbor RISK, MOŽNO aj opica

28/     Kerata vybehne a zakričí MIER! ale ktosi ho stiahne

29/     SENTIMENTAL GIRLS
    Veronika Turanová hrá na klavíri snivé melódie a tri ženy /Hrubaničová, Piussi, Lásková/ sa oprú o kužele a snia do publika

30/    Laco Kerata hovorí o herectve.
    Paralelne - Piussi Zboroň – 2x prsník, líce. /alebo nie/
31/    Piussi, Hrubaničová, Turanová spievajú poľskú ľudovú pieseň

32/     Prechádza opitý Zboroň s bicyklom a za ním dychovka

33/     ZDRAVÁ BUĎ, MAMIČKA - Gudabová ako babka sedí a štrikuje, Knap núti Knapovú, aby jej spievala, bije ju, potom jeho bije Lančarič, napokon Knap odnesie aj Gudabovú , aj DG

34/     KONIEC         -TERRA MATER -
    Veronika štrikuje a štyria chlapi jej vlezú pod šaty, podvihnú ju a stoja.
    Niekto zhadzuje konfetti
    Druhá alternácia hrá tuš
    Ktosi spieva Slovenská rodná dedina a núti do toho všetkých.
    Lieta operená hus - Chmel
    ovce prechádzajú po scéne
    Slovnaft tancuje, LÚČNICA tancuje, RISK t...
    Piussi a Knap sú Ku klux klan
    Kerata je opantenolovaný ako snežný muž
    boxeri boxujú
    HON zahrabáva živých

35/     HYPERKONIEC
    Ešte všetci neodišli a zamestnanec firmy SVOBODA spíli máj a ten jebne na zem. Sud je beznádejne prázdny

                    KONIEC

Nedodržanie tohoto scénosledu je v absolútnom súlade s I. a II. slovenským divadelným manifestom i inými prírodnými zákonitosťami.

časový odhad trvania opusu: 82 minút

História K.P.B theatre concept projektu šrapnelovej fast culture v kocke

1990
1/ na vernisáži výstavy M. Karáska /marec/
2/ na otvorení prehliadky Medzičasu /marec/
3/ na vernisáži výstavy B. Uhlára v Trnave /marec/
4/ na akcii Noc v divadle v Trnave /december/

1991
5/ Ryšavá jalovice v rámci festivalu intermediálnej tvorby Bratislava /marec/
6/ na vernisáži výstavy troch slovenských scénografov v Prahe /jún/
/Ostatné v Laroussovi/


Súkromná stavebná firma
S V O BOD A
dodávateľ stavieb a stavebných činností
Galvaniho 12
823 71 B r a t i s l a v a
tel: 228 630

STASPO spol. s.r.o.
dodávateľ stavieb a stavebných činností
Martanovičova ul. č.14
811 09 Bratislava
tel:524 41 telefax: 524 59

---