Od režiséra Blaha Uhlára nemôžeme očakávať, že začne svoje inscenácie pripravovať inou metódou než kolektívnou tvorbou. Zaujímavé je sledovať vývoj hercov, ktorí s Uhlárom pravidelne pracujú, a tiež aké témy a aký spôsob ich spracovania pribudnú s príchodom nového elementu. Pevný podnos vznikol ako tretia inscenácia „novej“ Stoky. Na Pevnom podnose okrem Uhlárových pravidelných hercov Petra Tilajčíka a Braňa Mosného spolupracovala aj herečka Anna Čonková. Do mužskej dvojice vstúpil ženský element. Tento fakt však nie vždy zohráva dôležitú úlohu v jednotlivých epizódach, pretože sa v nich často využíva vymieňanie mužských a ženských rolí. Anna Čonková si teda zahrala aj mužské aj ženské postavy, podobne Mosný aj Tilajčík. Je však jasné, že témy, ktoré táto inscenácia ponúka, sú zrkadlom vzájomného stretnutia týchto hercov, ich denných problémov a pozorovaní. Silné herectvo je devízou inscenácie. Peter Tilajčík a Braňo Mosný s každou novou stokárskou inscenáciou prinášajú sebavedomejší herecký prejav, zmysel pre hereckú disciplínu a vypointovanie situácií. Anna Čonková priniesla do Pevného podnosu ženskú jemnosť, ktorá sa prejavuje najmä v jej mäkko položenom hlase. Mladí herci ohlušujú hravosťou, intenzitou a pravdivosťou svojho prejavu. Darí sa im vyhýbať sa opakovaniu, do všetkých, pomerne rýchlo sa striedajúcich postáv vkladajú nový temperament a roztvárajú pred nami spektrum psychických porúch, vád, nešťastí a túžob. To všetko ruka v ruke so zmyslom pre nadhľad a ironizáciu situácie aj samého seba.
Inscenácia pozostáva z desiatich epizód, ktoré na seba navzájom nijako nenadväzujú. Výstupy sa zaoberajú rôznymi témami a majú rôzne názvy: Záchvat, Priviazaný, Autostop, Starci, Spolupráca, Tehotná, Radiátor, Audiencia, Diera, Tehly. Súvislosť medzi týmito časťami sa dá vytvoriť napríklad na základe nejasnej sexuality. V niektorých epizódach nie je jasné, akú orientáciu postavy majú a z toho vyplýva istá záhadnosť a nevyjasnenosť. Ako silné témy z nich vystupujú túžba po medziľudskom kontakte, ktorý si niekedy vynucujeme násilím, sterilita v komunikácii, psychické poruchy, bezohľadné presadzovanie svojich potrieb. Výstupy založené na slovnom humore sú plné absurdných reakcií a skratkovitého jednania, v druhom pláne však prinášajú smútok a životné zúfalstvo.
Inscenácia Pevný podnos prišla po inscenácii Neistý grunt. Opozitum v názvoch by mohlo byť vodidlom pre budúcnosť divadla Stoka (napokon, najnovšia inscenácia sa volá Víťazstvo), ale aj dramaturgickým oblúkom, ktorý sa čnie nad epizódami. Z neistého sa stáva pevné, hoci podnos je stále niečo, s čím treba balansovať. Odkazuje to na postupné získavanie rovnováhy, ale stále s nebezpečenstvom rozliatia, rozbitia, vysypania. Pevný podnos je úprimná výpoveď o chýbajúcej intimite, o našej potrebe hľadať pevný bod v živote, nájsť rovnováhu v sebe samom, vo vlastnej identite aj vo vymedzení sa voči okoliu.


Dária Fehérová