Dária Fojtíková Fehérová:

Interná recenzia inscenácie Divadla Stoka – Víťazstvo

Posledný projekt Blaha Uhlára a divadla S.T.O.K.A. Víťazstvo je opäť vytvorený metódou kolektívnej tvorby. Inak to už asi nikdy nebude. Pokračuje v spolupráci s mladými hercami Braňom Mosným a Petrom Tilajčíkom, ku ktorým pribudli Martin Kollár a Michaela Halcinová. Výtvarne sa na diele opäť podieľala Miriam Struhárová. Pravidelný Uhlárov divák ide teda na predstavenie s určitými (ne)očakávaniami, možno aj s istou mierou rezignácie voči Uhlárovej poetike.
Ale. Nenadarmo vyhral Uhlár v roku 2012 festival Nová dráma. Hoci tá videoinscenácia stála na „martýrskom“ sebaprezentovaní režiséra samého, v rade umelých (svetoznámym alebo slovenským autorom napísaných) textov išlo o autentickú výpoveď o stave slovenskej kultúry prostredníctvom štylizovaných aj dokumentárnych obrazov zo života obyčajného človeka-režiséra. Svoje miesto v slovenskom divadle Uhlár potvrdzuje zas a znova. Napriek tomu, že niekedy divadelnú sezónu len tak prežije, o rok to rozbalí naplno a opäť všetkým napľuje do tváre.
Paradox je v tom, že vekom aj životnými osudmi poznačený režisér pľuje prostredníctvom mladých hercov, študentov. Nezhromažďuje sebe podobné indivíduá, ale (s odpustením) sotva dvadsaťročné deti, ktoré vedia rozohrať jeho aj svoje témy. A nejde len o humor, ktorý sa od týchto improvizovaných výstupov očakáva. Dvadsať scén obsahuje presnú, trefnú a najmä kritickú reflexiu súčasného života, ktorá vykukuje z naoko prvoplánového textu. Navyše, Tilajčík a Mosný preukázali v rámci spolupráce s Uhlárom veľký herecký posun, zmysel pre disciplinované vypointovanie situácie a „neprehrávanie“. Víťazstvo je úprimná a najmä zmysluplná výpoveď o živote, v ktorej každý nájdu tú svoju, pre seba platnú scénu. A nie jednu.