Stránky venované sponzorom sú povinným cvikom všetkých neziskových organizácií na svete. Naša skúsenosť nám však káže korigovať tieto zvyky. 

   Legislatíva Slovenskej republiky je dôsledne zameraná proti akejkoľvek nezávislosti voči štátu. 
Ministerstvo kultúry SR, Štátny fond kultúry Pro Slovakia a Nadáciu na podporu občianskych aktivít (ktoré nám v roku 1999 prispeli na činnosť) považujeme nie za sponzorov, ale za donorov. Sú zriadené nato, aby pomáhali. Sponzor je podľa nás ten, kto popri svojom podnikateľskom zisku je ochotný obdariť, alebo – objednať si služby s cieľom podporiť určitú organizáciu. Nám sa to počas našej činnosti podarilo len veľmi málo a tohto roku vôbec. Napríklad zo Slovenského plynárenského priemyslu, sme dostali odpoveď, že legislatíva neumožňuje štátnemu podniku podporiť neštátne teleso. Pravdaže v mesiaci septembri sme sa dozvedeli, že SPP minie jedno percento zo svojho zisku na reklamu (ktorýsi novinár usúdil, že ide o 100 miliónov korún) a z tej celkom otvorene podporuje projekty, ktoré so štátnou kultúrou nemajú nič spoločné. 

   Na seriózne žiadosti o spoluprácu je odpoveď vždy záporná. Jedine v prípade osobného kontaktu – známosti s donorom je malá nádej, že niečo dostaneme. Čiže nezískavame podporu na základe našej práce, ale na základe protekcie - klientelizmu To je dnes obľúbenejšie slovo. Nehovoriac o tom, že celkový sponzoring v minulom roku bol vo výške 35 000 korún. 

   Je veľmi pravdepodobné, že keby sme uviedli divadelnú hru nejakého funkcionára Slovenského plynárenského priemyslu, veľmi ľahko by sa našli cesty na sponzorské príspevky. 

   Bohužiaľ, korupcia na Slovensku ovláda už i mnohé nadácie. V ich správach sa ocitajú ľudia, ktorí neváhajú orientovať podporu na aktivity ich samých (skryto, alebo i celkom otvorene), alebo dokonca na aktivity organizácií štátnych. 

   Preto na našich stránkach budú tí sponzori, ktorí nám naozaj prinášajú „hodnoty“. Jednak pomocou, ale aj využívaním našich služieb – slopú v našej krčme. Hoci veľa z prostriedkov ktoré nám odovzdajú zhltne štát a mesto, predsa len ostane niečo aj divadlu Stoka.