Koncom júla zverejnila Slovenská informačná služba údaje o podozrení z korupcie a klientelizmu v prostredí ÚŠM (úradno štátnej mafie). Bolo to milé čítanie. Roztomilé bolo i to, že najprv sa akosi uverejnili tieto svinstvá len z prostredia ministerstva pôdohospodárstva, na čo národno socialistická strana požadovala odstúpenie šéfa SISky i jeho hovorcu. Keďže nikto neodstúpil tak si pravdepodobne vytrucovali, že keď ste povedali ako kradneme my, tak povedzte aj ako kradnú iní. A ktorýsi dobrák takto v skutočnosti vytiahol na svetlo prírodné i tieto tajné informácie. 

   Toto sa dá komentovať naozaj šelijako. Zaujímavé je i to, že ako tak postupne údaje z pôdohospodárskeho rajónu presakovali, neustále sa menil ich hrubý odhad a síce jednosmerne -  hore. Najprv sa vravelo o desiatkách miliónov korún, potom o stovke a napokon o stovkách miliónov korún. Takže si môžme domýšľať, že ide o miliardy. Ak by to bola jedna miliarda a na úrade robí 200 ľudí, tak na jedného pripadá 5 miliónov korún. Tomuto sa vraví slušný džob (job tvoju mať). Ak ich je 400 tak je to furt slušné. (A kurva, aj 600 keby ich bolo je to dobré.) 
   Isteže zďaleka nie všetko dostanú vysokí mafiáni (riaditelia odborov). Musia platiť v prvom rade krstných otcov - strany. 
   V správach sa uvádzalo, že peniaze tiekli naspäť ministerským úradníkom na to, aby "dotácie pomohli správne vyúčtovať". Takže je nespochybniteľne jasné, že trest, ktorý stihol naše divadlo za rok 1999, bol práve spôsobený porušením tohto pravidla. Predsa len sme vtedy dostali od štátu vyše dvoch miliónov a teda sa pravdepodobne patrilo nejakú províziu podhodiť. Nuž - nepodhodili sme. Naša chyba. 
   Tak či onak, som veľmi zvedavý, aké dôsledky sa vyvodia z týchto svinstiev (aj keď mi je jasné, že ja osobne, ani naše divadlo z toho nebudeme mať celkom nič a asi sa neurazíte, keď poviem, že ani vy, resp. ty). Lebo naďalej som presvedčený, že ak zákon poruší štátny úradník - ide o zločin.
 
 
 

Nebrechot zo dňa 20. 8. 2004

   Neuplynulo veľa dní a už som musel svoje veľkohubé predchádzajúce vyhlásenie korigovať. Na internetovej stránke Pravdy som sa dočítal: 

   "Takmer dve tretiny Slovákov nesúhlasia s uznesením vlády SR o vyvlastnovaní pozemkov súkromných vlastníkov pri Žiline, na ktorých má stáť nová automobilka KIA. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý sa uskutočnil v dnoch 28. júla - 3. augusta 2004 na vzorke 1010 respondentov.
   Podľa prieskumu totiž 61,7 % oslovených s týmto rozhodnutím nesúhlasí, z toho 33 % opýtaných rozhodne nesúhlasí a 28,7 % skôr nesúhlasí. Naopak s uznesením vlády súhlasí 27,4 % respondentov, pričom rozhodne súhlasí takmer 8 % a skôr súhlasí 19,5 % oslovených. K otázke nezaujalo jednoznačný postoj takmer 11 % Slovákov."

   Pre mňa osobne je to BOMBA. Priznám sa, že toto som od tohto národa, stáročia deformovaného európskym proštátnym katolicizmom, nečakal. Až sa mi dych zastavuje, keď si uvedomím, že 61,7 % Slovákov si viac cení občana a jeho práva, než práva protizákonne sa správajúcej vrchnosti. Kiežby sa toto odzrkadlilo na voľbách, kiežby sa toto odzrkadlilo v každodennom živote.
   V každom prípade je to ale dôvod na veľké prehodnotenie strašne veľa názorov. Pravdaže, ak spomenutý výskum má naozaj všeobecnú platnosť. 
 

Brechot zo dňa 17. 8. 2004

  Veľmi zaujímavá diskusia pomaly už verejná prebieha na Slovensku. Hlavnou otázkou je kradnúť, či nekradnúť. Hoci sa nájdu ľudia, ktorí sa nehanbia verejne povedať, že kradnúť sa nemá, sú i takí, ktorí tvrdia opak. Presnejšie tvrdia: kradnúť sa môže, ale môže to robiť len štát a jeho úradná mafia. Boli by sme však naivní, keby sme si mysleli, že to tvrdia len oni. Dokonca bývalý vysoký predstaviteľ kresťanskej strany a dnes advokát, tak isto tvrdí, že štát kradnúť môže, resp. - musí. 
   Predpokladám, že ak by sa urobil verejný výskum, viac ako 50% obyvateľov by súhlasila s tým, že štát a verejná správa kradnúť môže. A ak by bol výskum tajný, je predpoklad, že by národ takto dovolil kradnúť aj sebe.
   Páčilo sa mi aj včerajšie (18. 8. 2004) zdôvodnenie vlády, prečo kradnúť: "Ak by sme teraz neukradli, bol by to precedens. A potom v budúcnosti ak by sme chceli ukradnúť niečo zas, všetci by hovorili, veď vtedy ste nekradli a teraz už chcete? To nemôžete. A tak jednoducho kradnúť budeme."
   Dozvedeli sme sa, že celé počínanie vlády v súvislosti s výkupom pozemkou pre KIA sprevádzalo niekoľkonásobné porušenie zákona. Eo ipso - štát môže porušovať zákon. Občan si to už dovoliť nemôže.
   Veď ale to nie je nič nové, toto už dlho vieme. Tak len zacitujem Eriku Láskovú z predstavenia Divadla Stoka Komisia: 
   "Asi sa s tým musím zmieriť. Ale veď v tom to je. Však? Sa zmieriš, že si v tej riti. Ale môžeš si tam aj niečo krásne nájsť. Musíš chcieť."
   Tak chcime!