Súčasná dráma v svojej kauzálnej konzekventnosti a fabulačnej závislosti
nemôže reflektovať komplikovanosť interpersonálnych relácií, permanentnú
variabilizáciu reality, nemôže vyjadriť to metaverbálne a doteraz nepomenované
čo determinuje sociálnu interakciu súčasníka.
Blaho Uhlár
DIVADLO KRÍZY Momentálny stav divadla na Slovensku je tragický. Väčšina divadiel väzí
ešte hlboko v XIX. storočí a dusí svojich už aj tak preriedených !!! divákov
svojimi tradičnými predstavami o zábave Z napudrovaných divadelných portálov
bez prestania bez prestania bez prestania bez prestania (vystrkuje rožky)
vyviera nezastaviteľný fixatív balzamujúci publikum v osvedčených polohách
meštiackeho spôsobu života. Skutočne nevidím dôvod, aby sme teraz, na konci
XX. storočia so sebou naďalej vláčili rozpadajúcu sa mŕtvolu divadelnej
konvencie minulých stáročí. Systém kolektívnej tvorby tu použitý v danom
predstavení mieri k riešeniu problému takmer úplne ignorovanému profesionálnymi
divadelníkmi. Namiesto presnej príbehovej ......................... línie:
v ktorej je nám dramatikom prezentovaná zápletka, očakávanie, vyvrcholenie
a rozuzlenie, autorské divadlo stavia na reálnom autentickom ľudskom zázemí.
Divadlo sa tak stáva prostriedkom umožňujúcim ľuďom vysloviť svoj vlastný
názor, zahrať svoje privátne predstavy. Hlavné pracovné postupy sú dekompozícia,
fragmentácia, diskontinuita, používanie náhody a nedeterminovanosti. Dielo
vznikajúce úplnou improvizáciou všetkých členov súboru a jej následnou
presnou fixáciou so sebou prináša nové kvality ktoré ho robia bohatším
a prirodzenejším. Používanie náhody, odmietanie príbehu a formy, celková
dôvera v prirodzený chod vecí, to nie je len pracovný postup, je to nový
myšlienkový systém. Prečo by umelecké dielo malo zdeľovať nejaké posolstvo,
keď je predsa svojim vlastným vysvetlením a ospravedlnením?
Miloš Karásek dipl. ing. arch.
(Manifest uverejnený v bulletine k inscenácii A čo?, ktorá mala premiéru 29. apríla 1988 v súbore DISK, Trnava-Kopánka.) II. slovenský divadelný manifest ĽUDU ĽUDU ĽUDU 400 rokov je každému jasné, že Shakespeare je mŕtvy. Niektorí dokonca
uvažujeme o tom, či vôbec niekedy žil. Všetky pokusy o reanimáciu tejto
mŕtvoly zlyhali. Zastavme tieto nekrofilné omyly. Dramatické texty sú potrebné
len pre netalentovaných jedincov, ktorí nie sú schopní samostatne sa vyjadrovať.
BOJ ZA SLOBODU DIVÁKA
DIVÁK AKO TVORCA
POSTMODERNIZMUS JE MŔTVY
SUPERSUBJEKTIVIZMUS
V Prešove v kaviarni Tatra dňa 30. 10. 1988 Miloš Karásek Blaho Uhlár DEKOMPOZÍCIA ZNAMENÁ
AUTORSKÉ DIVADLO
DEKOMPOZÍCIA
DEKOMPONOVANÉ AUTORSKÉ DIELO
slobodu hercom slobodu divákom svetu mier (Manifest uverejnený v bulletine k inscenácii Ocot, ktorá mala premiéru
15. decembra 1988 v Ukrajinskom národnom divadle. Prešov.)
|