SME Bratislava 27. 4. 2003
Stoka oslavovala smiechom
Divadlo Stoka oslávilo v piatok dvanáste výročie svojho
vzniku. Žiadne dojímavé prípitky sa však nekonali a oslava prebiehala na
javisku. Oslávenec pripravil pre svojich hostí darček v podobe divadelno-hudobného
programu. Záujemcov o Gala, ako sa predstavenie volalo, bolo omnoho viac,
ako dovoľuje kapacita Stoky. Tí, ktorí si vstupenky nerezervovali vopred,
nervózne prešľapovali pred divadlom a dúfali, že niektoré sa predsa len
uvoľnia.
Sedem minút po ôsmej sa priestorom rozniesol výrazný spev
riaditeľa divadla a režiséra Blaha Uhlára. Program sa začal v punkovom
rytme. Na javisku sa počas dvoch hodín vystriedalo niekoľko piesní a samostatných
scénok. Hudobný sprievod robila kapela Živé kvety v zložení Peter Bálik,
Agnes Lovecká, Marek Pastier a Michal Šulek. Herci držali v rukách scenáre
a divák si spomenul na slová tvorcov, že Gala je „predstavenie v procese
tvorby“. Diváci, pohodlne zaborení v plastových stoličkách, sa celú dobu
vynikajúco bavili. Skrátka oslava, aká má byť, uvoľnená a vtipná. V scénke
o susedských vzťahoch si susedia vykričali totálne všetko: dupotajúce deti,
nočné návštevy u susedky z prvého či jej chodenie v drevákoch. Postarší
sused vytrvalo opakoval: „Je to svinstvo,“ a diváci sa neustále smiali.
Čo sa odohrávalo na javisku, bolo akoby odpozorované zo
života a prenesené na divadelné dosky. Preto na nich padali vulgarizmy,
v krčme pri pive sa rozoberal zmysel života a debata pri stretnutí na inzerát
sa točila okolo električiek. V scénke Medveď, ktorá mala predstavovať nahrávku
rozhlasovej hry, vymenili herci bratislavský prízvuk za írečitú slovenčinu
s drsným slovníkom. Rodinka zasadla večer pri peci, aby prebrala novinky
typu kto s kým (teda Anča s medveďom) a spoločne snívala o chladničke za
zavádzaciu cenu z novootvoreného supermarketu v meste.
Desiatka účinkujúcich dokázala slovami a pohybmi vyvolať
vynikajúcu atmosféru. Diváci sa úplne uvoľnili a schuti sa zabávali, celé
predstavenie sprevádzali výbuchy smiechu. Od jubilujúcej Stoky dostali
darček v podobe vynikajúceho programu. Pre divadlo boli zase tým najlepším
darom vypredané hľadisko a vďační diváci. Stoka vstúpila do trinásteho
roku svojej existencie s divadelným optimizmom.
ANDREA ŽAČOKOVÁ
27. 4. 2003
|