Je STOKA stále v exekúcií?
Áno, bez odôvodnenia nám síce jednu exekúciu zrušili (tú, kde išlo len o 400 tisíc), ale druhá (2,4 milióna) ďalej prebieha. Jednoducho toľko peňazí nemáme. A čerstvou novinkou je exekučný príkaz mestskej časti (a obstavený bankový účet) na náš jediný zdroj príjmov našu krčmu. Kde ide síce len o nejakých 140 tisíc, ale ani to nemáme. Nemáme. 

Tvrdíte, že odvádzate štátu viac než vás on podporuje.
Na daniach, poplatkoch a odvodoch sme od roku 1995 odviedli 5 miliónov, dostali sme 2, 9 milióna. Je to normálne?

Je to normalizované, ako vy sám hovoríte v dokumente Zuzany Piussi Bezbožná krajina.
Tento národ chce byť normalizovaný. 

Myslíte si, že história nám dala do vienka slabosť pre neslobodu?
Áno, nezažil som feudalizmus, ale je to to isté. Moc odvodená z Boha na kráľa a z kráľa na úradníkov, ktorí sú pánmi. Keď Hviezdoslav písal svoju báseň Ó, prečo  som nie víchrom, opísal stav spoločnosti, ktorý je totožný s dnešným.

Ideál umenia ako Damoklovho meču spoločnosti je u nás už dávno pochovaný?
To hej, ľudia chcú mať hlavne pokoj a peniaze. Ani Charta 77 ľudí nezaujímala.

Spoločnosť vás vníma ako rebela. Chcete zrušiť štátnu kultúru aj STV. Čo by ste v slovenskom spoločenskom živote nechceli zrušiť?
Principiálne je to celé choré. Nie je v poriadku, že kultúra, televízia aj cirkev je platená štátom. Tým pádom nemôže byť nezávislá. Štátna kultúra je zlo, je to nekultúra. Keď dajú zlému divadlu peniaze, ostane zlým. A ak si uvedomíte, že komerčné aktivity v divadle robia len štátom dotované divadlá... rozum stojí. Ale všeobecne sa to považuje za normálne. Tisíckrát opakovaná pravda sa stala lžou.

Média v poslednej dobe veľmi málo hovoria o divadle Stoka. Čím to je?
Je síce pravda, že sme už dávno neurobili premiéru, ale i o tých, ktoré sme urobili, sa nepísalo. Teatrológia na Slovensku je takmer úplne financovaná štátom, teatrológovia sú vlastne predstaviteľmi úradov, úradno štátnej mafie a tí musia zo svojej podstaty písať tak ako si ich chlebodárca želá. Nieto tu nezávislej teatrológie.

Nie je to paradoxná situácia, založili ste divadlo, aby ste mohli tvoriť podľa vlastných predstáv, no viac ste predmetom politiky než predmetom divadelnej kritiky?
Je to moja tragédia. A teraz sme už aj predmetom búrania.

Padlo už definitívne rozhodnutie?
To nevie nikto. Magistrát nám nechcel predĺžiť zmluvu, mali sme sa vysťahovať, potom nám zmluvu ústne predĺžil, takže tu budeme do konca decembra. 

A čo bude potom?
Netuším. Odhadujem, že sa to bude ešte chvíľu ťahať a potom... naozaj neviem.

Ale ponúkli vám náhradný priestor, že?
Ponúkli, ale ... Tá budova ešte ani nie je opravená, oni tam chcú mať päťhviezdičkový hotel, neviem ako by tam mohlo byť aj naše divadlo. A potom - nepotrebujeme len priestor, ale aj peniaze na jeho zaplatenie, lebo nám dotáciu nikto nedá. Žijeme z krčmy, len vďaka nej platíme všetky nevyhnutné výdavky. Mesto nás posiela, aby sme si pýtali priestor od vlastníkov objektu..., čo vôbec nechápem. Prečo by nám nejaký podnikateľ mal darovať priestor?

Išli by ste do tohto boja znova, keby ste v 91´vedeli, kam bude smerovať vývin?
Určite nie. Ľutujem, že som neemigroval v 68´. Už päť rokov si uvedomujem, aký som hlúpy, že som veril v slovenský národ. Je to zúfalé zistenie. De facto som za tých posledných päť rokov vnútorne emigroval. Viem, že tu nemám čo robiť. Je tu pár ľudí, s ktorými mám niečo spoločné, ale systém to nepotrebuje a vytvoril všetky podmienky na likvidáciu. Vidím to beznádejne.

Boli by ste ako Milan Sládek, emigroval, vrátil sa späť a potom zistil, že na to nemá dosť síl, takže znova odišiel.
Áno, ale jeho Aréna bola štátnym divadlom, takže on nejaké peniaze dostával. 

Neprebila krčma STOKA divadlo STOKA? 
Bohužiaľ áno. Verejná moc to dosiahla. Ale ľudia ešte poznajú STOKU ako priestor na koncerty.

A niekedy aj na politické debaty.
To bolo vtedy, keď sa opozícia nemala kde predvádzať. Potom prišla k moci a už ich to netrápilo. Ešte tu prebiehajú nejaké diskusie, ale tá naliehavosť je už iná.

Aj program posledných mesiacov pozostáva hlavne z koncertov. Naozaj divadelná scéna v STOKE končí?
Nie celkom. V októbri sme napríklad hrali dokonca štyri predstavenia a napriek amatérskym podmienkam chystáme premiéru. Ale už to nie je hlavná aktivita. Stal sa z nás klub no a krčma nemôže byť nepodstatná, lebo niekto to všetko zaplatiť musí.

Hráte málo a zadarmo. Z čoho žijete?
Som krčmár. Okrem mňa združenie zamestnáva ekonómku Eriku Láskovú, upratovačku Luciu Piussi (bývalé profesionálne herečky) a všetci parazitujeme na krčme. Krčma ma dve čašníčky a prevádzkárku, ktorá sa o chod krčmy stará. Hráme amatérsky. Tržba z krčmy ide na účty za budovu. Už sme museli zvýšiť ceny v krčme, ale nestíhame platiť všetko. Kopia sa nám dlhy.

Koľko stojí kofola?
Veľká 25 korún. A pritom úradníci nám nechcú dávať granty s argumentom, že máme krčmu. Katolíci tu postavili takúto klímu. 

To hovoríte vy, ako Ružomberčan?
Aj ja som katolík, ale až ako starý človek som pochopil, že štátne výpalníctvo vychádza z katolicizmu. 

O tom ste písali aj v texte Normalizácia, ktorý ste publikovali v Romboide. Zameriavate sa v ňom na štátno-úradnú mafiu, jej taktiky a metódy. Kto by bol pre vás prijateľný v pozícii človeka, ktorý rozhoduje o grantoch pre neštátne subjekty?
Musel by byť nezávislý od štátu. Ale v kultúre si to štát zabezpečil tak, že od štátu je nezávislých málo ľudí, možno pár novinárov. Je to tak dokonalo urobené, že to tu ani nemôže fungovať. Sme skorumpovaný národ. Teoreticky by tu mohla fungovať kultúra, keby sa zrušila bohato štátom financovaná kultúra. Ale to by museli súčasne vytvoriť možnosti, aby sa mohla financovať kultúra iným spôsobom. Lenže už 15 rokov sa ide systematicky proti vytvoreniu týchto možností. STOKA je jedným z modelov, ktorý ukazuje, že divadlo sa dá robiť aj omnoho lacnejšie. Kedysi som si myslel, že o toto štátu ide. Lenže to bol omyl. 

Je tu málo jednotlivcov, ktorí by štátu vzdorovali?
Málo. Šikovnejší emigrovali, hlúpejší sa vrátili a potom znova emigrovali a tí najhlúpejší tu zostali. 

Ako je možné, že model štátnej verzus neštátnej kultúry stále na Slovensku funguje?
Podľa mňa nefunguje. Ja si už myslím, že to je nemožné. Ak by ste v jednej klietke chovali barana a tigra, aj keby boli stále najedení, dopadlo by to zle. Tá štátna kultúra je neuveriteľne pažravá. Keby sa zisťovalo aké domy si stavajú riaditelia štátnych divadiel, možno by to bolo aj šokujúce, ale ja viem, že je to „normálne“.

Prečo vás už nepodporuje  Nadácia pre otvorenú spoločnosť ani ProHelvetia? 
Počas neštandardnej vlády v deväťdesiatych rokoch sem prichádzali nejaké peniaze na podporu demokracie. Potom k nám demokracia akože prišla a zahraničné nadácie stratili dôvod na podporu nezávislých aktivít. 
Inak... vždy budem spomínať, ako k nám chodievali na kontrolu predstavitelia štátneho fondu Pro Helvetia zo Švajčiarska. Ich zaujímalo ich hlavne to, čo robíme a ešte či sme my spokojní s ich podporou a či nám peniaze od nich chodia načas. Kontrolóri z našich úradov sa správali ako beštie.

Prekážalo im, že STOKA žije aj bez nich?
Presne! Ten, kto vám chce pomôcť, robí všetko pre to, aby vás spravil nezávislým. Ale mafián vám dá drogu, aby dosiahol opak. Aby vás urobil závislým a mohol vás ovládať.

Súčasne sa ale otvorili nové grantové možnosti. Nepomohlo by STOKE investovať do osoby, ktorá by bola schopná vypracovať žiadosti na granty z fondov EU?
Hypoteticky áno ale prakticky to nevidím ako možné. Európa môže dať grant, ale všetko prebieha cez našich úradníkov. Veď sa už o tom píše, že sa to stáva najväčším semeniskom korupcie. V New Yorku som videl divadelnú organizáciu s tromi ľuďmi: mama, syn a dievča, ktoré vypisuje a vyúčtováva granty. Lenže tam je prirodzené prostredie. Tam nieto štátnych divadiel, ktoré by odčerpávali všetky peniaze. 

Kto je v tom systéme na vine?
My, Slováci. My sme zakomplexovaní otroci, ktorí by chceli byť otrokármi. My sme ponížení sluhovia, ktorí využijú prvú príležitosť, aby sa komukoľvek za svoj otrocký pôvod pomstili. To je jedno komu, len aby sme si na chvíľu vychutnali slastný pocit ovládania druhého človeka. Lebo nemáme ideál, pre ktorý žijeme. Lebo neveríme, že na svete je aj niečo viac ako človek. 

Situáciu v neštátnej kultúre dávate do paralely s komunizmom. Človek nemá slobodu, lebo jeho rozhodnutia sú kontrolované štátnym aparátom. Vidíte aj niečo, čo s komunizmom paralelu netvorí?
Mimo kultúry možno áno.

A v kultúre?
Tam nie. Kým bude kultúru ovládať štát. 

Na akom predstavení ste tu boli naposledy?
Na žiadnom.

Ani v Gunagu?
Ani tam, asi päť rokov. Hanbím sa tu ísť do divadla. 

V zahraničí sa ale nehanbíte, však?
V New Yorku som chodil po divadlách

Pripravujete aj niečo nové?
Ale áno. V decembri sme zrušili takmer všetky aktivity v sále, aby sme mohli skúšať. Som ochotný byť tu celé sviatky. Ale ostatní, normálni ľudia chcú byť sviatky doma, takže neviem, či sa to podarí.