Lucia Piussi v Sme - august 2004

"Stoka je najdúch. Ľudia ju nevedia zaradiť. Jedni si myslia, že je nudné avantgardné divadlo, iní, že je elitárska. Ja si myslím, že je to absolútne jednoduché divadlo," hovorí Lucia Piussi.

Divadlá majú prázdniny, len v Stoke sa žije. Svoju 15. sezónu totiž otvorila 22. júla. Hrajú sa koncerty aj zopár predstavení. A na fasádu stále pribúdajú nové diela výtvarníkov protestujúcich proti jej zbúraniu. Napriek tomu, že Stoka neleží na území, ktoré pre výstavbu odkúpila írska developerská firma a zostáva majetkom mesta, hrozí jej zbúranie. O tom, ako to so Stokou momentálne vyzerá a ako sa jej obyvatelia cítia, nám porozprávala členka divadla LUCIA PIUSSI.

"Stoka je naďalej outsiderom. Už sa síce objavili rôzne informácie, že Stoka dostane náhradné priestory, ale to je len taká mediálna hra. Okrem toho - aké náhradné priestory? Chceme zostať tam, kde sme, pretože Stoku vlastne zbúrať nemusia."

"Lenže za aký prenájom? Teraz ho máme symbolický a ledva prežijeme. Navyše, keď miliardár povie, my vám tam postavíme niečo krajšie, tak je to rozprávka. Ako keby niekto len tak navrhol, že vám postaví dom pod Slavínom. Sú to žraloci, chladní pragmatici, ktorým Stoka so svojimi ambíciami nezávislého divadla nič nehovorí, vôbec ich nezaujíma. Ich kultúra je sklo, oceľ a zlaté kľučky."

"Presne. Oni plánujú v zóne Pribinova neviem koľko nových divadiel. Ale to, že jedno fungujúce divadlo je už roky živou súčasťou mesta a oni ho zlikvidujú, to ich absolútne netrápi."

V Stoke ste od roku 1991, trinásť rokov. Čo ak to bude nešťastná trinástka a divadlo naozaj zbúrajú? Presťahu- jete sa?

"Poradca primátora pán Hutár povedal, že likvidáciou budovy sa zabije aj duch Stoky. Genius loci - duch miesta sa presťahovať nedá."

Znamená to vari, že fixácia stokárov na daný priestor je taká veľká, že na inom nie sú schopní prežiť?

"Už ani tak nejde o nás. To, aby Stoka zostala tam, kde je, aby sa priestor zachoval, sa stalo pre mnohých principiálnou vecou. Aj pre tých, ktorí do Stoky nechodia, neuznávajú ju. Ale stoja za ňou, lebo sú proti takejto likvidácii. Stoka v zelenom pásme nového bulvára na Pribinovej by mohla byť príjemnou raritou, pri ktorej by sa fotografovali turisti. Robia to už teraz!"

"Neviem, čo bude po vojne. Prebehne bitka a hoci to aj bude porážka, možno niekto prežije. Neviem, čo bude. Sme odhodlaní ísť do toho až po buldozér."

"Je stabilná. V pondelok sa vždy hrá v Stoke blues a v soboty sú tam zase koncerty mladých kapiel. Len tak - ako súčasť krčmy. Teší ma, že sa to už rozšírilo medzi ľudmi a chodia pravidelne. A veľa návštevníkov Stoky sa už navzájom pozná. Je to fajn."

"Áno. Ale všimnite si, že v mafiánskej krčme sú vyblýskané kľučky a toalety obložené mramorom, no záchody sú špinavé. A o to ide. Nikto to tam nerobí z lás- ky (smiech)."

"Cez víkendy. Ale necítim sa byť herečkou. Herečka je niekto, kto je schopný hocikedy hocičo zahrať. To ja nie som. V Stoke herectvo nie je remeslom, pre nás bolo vždy len prostriedkom, ako podať autorskú výpoveď. Herec je väčšinou skôr interpret."

"Nie. Pocit, keď ľudia pozitívne reagujú na niektorú dobrú divadelnú scénu alebo na dobre zahranú pesničku, je ten istý. Keď majú ústa od ucha k uchu, úplne poteší, že prenos funguje. Všetko má pre mňa rovnaký princíp hravosti. Aj dieťa si raz kreslí, raz modeluje alebo si spieva."

Napísali ste poviedku do antológie vydavateľtva Ikar s názvom Sex po slovensky. Trochu prekvapujúce.

"Oslovil ma Dušan Taragel a spočiatku som si netrúfala. Poviedku napíšem tak raz za uhorský rok a o sexe som ešte nepísala nikdy. Ale potom mi to už nešlo z hlavy - vyrovnať sa s takou témou hrdinsky, po svojom. Je lákavé napísať niečo a celkom sa tým obnažiť. Hoci je všetko vymyslené a akákoľvek zhoda s reálnymi osobami je čisto náhodná, je to všetko pravda."