Aké sú témy vašich rozhovorov? Čo najčastejšie preberáte?
Voľakedy boli naše vzťahy ako v predstavení Eo ipso - chodila som za sestričkou s polievočkou a zdôverovala som sa jej o svojich chorých vzťahoch s chlapmi. Teraz za ňou už nechodím. Občas sa zastavím v Stoke na kávu, ak sa stretneme, ukážem jej detičky a niečo si povieme. 

Aký ste mali vzťah, keď ste boli malé?
Lucia športovala a bola veľmi silná. Pamätám sa, že v štvrtej triede prebila najsilnejšieho chalana v triede. Ja som si mohla dovoliť hocikoho provokovať a moja sestra ma vždy ochránila. Raz skoro zbila učiteľku, keď ma terorizovala, aby som sa prevrátila dole hlavou na kruhoch.

Ktorá z vás vychádza lepšie s rodičmi?
Myslím si, že dôvernejší vzťah s mamou mala Lucia.

Zdôveruje sa vám sestra?
Nezdôveruje sa mi. Myslím si, že si nemusíme ani nič hovoriť. Možno je to tým, že sme spolu vyrastali už v tom bruchu. Pozriem sa, a vidím, ako jej je. Ale to si môžem tiež iba namýšľať. Je možné, že neviem nič.

Na čom sa viete pohádať? 
Voľakedy v Stoke sme sa hádavali. Zabávali a otravovali sme tým všetkých ostatných. Nerada na to spomínam. Teraz sa mi lepšie skúša divadlo, keď sa s nikým nehádam. Viem sa aj lepšie ovládať. 

Čo si najčastejšie vykričíte, vyčítate?
Ja nechcem kričať, lebo mám chorú hlasivku. Keď kričím, nikto ma nepočuje, som trápna. Nemám nič, čo by som svojej sestre mohla vykričať, alebo vyčítať. 

Čo si neodopriete?
Mám dve deti, muža, psa, preto si najviac vychutnávam samotu. Málokedy som sama, tak sa teším, keď zaspia a ja si môžem písať texty, kresliť, čítať, alebo iba tak ležať.

Čo si dopraje vaša sestra?
Neviem presne, čo si dopraje, ale myslím si, že stále píše texty pre svoju skupinu Živé kvety, potom sa stretne s Petrom Bálikom a vymýšľajú pesničky. Rada číta poviedky a počúva Dylana. 

Ako by ste sestru charakterizovali? 
Je radikálna. Buď je niečo alebo niekto absolútne super, alebo opačne. Uznáva len čierne alebo biele, ale občas sa jej stane, že to, čo bolo biele je zrazu čierne. 

Ako najradšej relaxujete?
Niekedy je najlepšie dať si víno s kamarátmi a vyčistiť si tak hlavu.

Čo sa vám na sestre najviac páči?
Píše vynikajúce poviedky, ktoré sú vtipné. Mám rada jej humor. 

Je v tom pre vás vzorom?
No…Nikdy som žiadne vzory nepotrebovala.

Čo zaujímavé ste sa dozvedeli o sestre z "overených zdrojov"?
Nemám žiadne zdroje.  

Aké sú témy vašich rozhovorov?
Všetko možné, čo sa práve naskytne... 

Aký ste mali vzťah, keď ste boli malé?
Skôr si pamätám, že keď sme boli v puberte, tak sme sa neznášali. Každá mala svoje kamarátky, svoj svet. Dosť dlho to trvalo. Aj keď som už hrala v Stoke a pozvala som ju na svoje prvé predstavenie Impasse, ona sa tvárila dosť prezieravo. Hrať do Stoky prišla vlastne až keď sa dala dokopy s Ľubom Burgrom, jej terajším manželom. Príjemne ma prekvapilo, ako prirodzene sem zapadla, pretože my sme boli vždy veľmi odlišné.

Ktorá z vás vychádza lepšie s rodičmi? 
Kým naša mama žila, mala som k nej blízko ja, vedeli sme sa zhovárať. Zuza mala pomerne divokú pubertu. Už v pätnástich chodila s chlapcom a ja som bola "puritánka". V tom čase sa mi zdalo  podobné správanie sa "chudáctvom". Čítala som básne a tak... Mama vždy vzdychala, že čo len vyrastie z tej našej Zuzičky nešťastnej. Myslím si, že keď ju teraz odkiaľsi z druhého sveta pozoruje, tak je spokojná a musí priznať, že ju podceňovala.

Zdôverujete sa navzájom?
Momentálne máme pomerne vzdialený vzťah. Neviem posúdiť, nakoľko sa mi zdôveruje. Keby sme mali príležitosť porozprávať sa, tak by mi asi povedala všeličo, ale nejako k tomu  nemáme príležitosť. Ani jedna z nás však netrvá na nejakých dôvernostiach. Ešte keď sme spolu hrávali, tak sme si vedeli  pred ľuďmi všeličo vykričať. Mali sme aj veľmi pekné spoločné obdobie. Keď Zuza prišla čerstvo do Stoky a robila nám kostýmy, bola som na ňu pyšná. Uznávam veci, ktoré robí, i keď niektoré vôbec nechápem...

Čo si viete vyčítať?
Vždy sú to väčšinou úplné hlúposti. Párkrát mi napríklad v hádke povedala, že som jej v maminom bruchu brala živiny...  Ja jej zas vyčítam to, keď prejaví istú svoju skrytú surovosť. 

Čo si neodopriete?
Mám skupinu Živé kvety a úplne som ňou pohltená. Možno sa to dá prirovnať k tomu, keď má niekto dieťa. 

Viete o niečom, čo si neodoprie vaša sestra?
Rada si niečo kúpi alebo ušije, niečo veľmi originálne, až také sci-fi. Ja sa na takéto veci väčšinou vykašlem. Keď to stojí veľa námahy, mávnem nad tým rukou. Okrem toho, Zuza rada a veľa je. Vyzná sa v tom, čo je dobré a výborne varí. 

Ako by ste charakterizovali svoju sestru?
Je to hrozná mrcha. (Smiech.) Ona je jednoducho "šialená". Viem si predstaviť, že keď sa do nej niekto zaľúbi, tak prežije vážny otras. Niektorí ľudia sa jej až boja. Pritom je veľmi krehučká. Na predstaveniach je výnimočne zaujímavá. V Stoke raz boli na návšteve organizátori istého nemeckého divadelného festivalu a hovorili, že by ju zobrali tak, ako je - ako marcipánovú figúrku - ukázať ju svojim divákom.

Ako najradšej relaxujete?
Ja stále odpočívam. Užívam si svojej slobodienky úplne bezostyšne. Vrcholným spôsobom, až sa niekedy hanbím. (Smiech.)

Čo sa vám na vašej sestre najviac páči?
Obdivujem to, ako vie sformulovať niektoré veci. Má stále v sebe niečo nedotknuté, detské a vie až kruto pomenovať niektoré pravdy. Napríklad jej traktát  Kvality citového života je jednoducho jedinečný. Alebo, minule mi len tak medzirečou povedala, že "normálny" človek nepotrebuje zákony, tie sú len pre hlupákov...

Dozvedeli ste sa o svojej sestre nejakú klebetu a čo vy na to?
Ak sa dozviem niečo čudné, tak mi vždy príde akosi mdlo... Svinstvom súrodeneckých vzťahov je to, že ak sa vám niečo páči, tak ste na to hrdí ako na svoje. A čo sa vám nepáči, tak dávate od seba - akože  "Fuj, tak toto sa ma netýka!" A myslím, že Zuza to prežíva rovnako.