Divadelné predstavenia sú dnes často spoločenskou udalosťou a do divadla sa už nechodí pre otázky a podnety, či pre provokáciu k diskusii. V bratislavskom divadle Stoka sa divák učí byť divákom. Mnohí sa po predstavení pýtajú: O čom to bolo? Dejovú líniu však nenájdu. Stoka nie je interpretačným divadlom, ktoré "zahrá" nejaké dielo. Inscenácie si diváci interpretujú sčasti sami, a stávajú sa tak spoluautormi. Stretávajú sa s názormi na to, čo je falošné, kŕčovité a malomeštiacke. Ale aj s umeleckým zážitkom, lebo "stokovská" dekompozícia a tvorba obrátením tradičného poriadku vecí nastoľuje slobodu, inakosť. Alternatíva tak zdôrazní to, čo sa bežne potláča. A nielen v jazyku, ale aj v zosmiešnení oficiálnych inštitúcií: kamenného divadla, televíznej zábavy či multimediálnych trendov. Tak vzniklo aj najnovšie predstavenie Strata s podtitulom Multimediálna grcanica. "Výhodou multimediálneho grcu je, že keď sa vám nepodarí urobiť predstavenie na hodinu a desať minút, môžete to zastaviť, previnúť a pustiť znova," vysvetľuje Blaho Uhlár v nahrávke na začiatku predstavenia, názorne ju zastaví a previnie. Strata reaguje na multimediálne a improvizačné trendy, ktorými tvorcovia často zakrývajú neschopnosť alebo trápnosť. A podobne ako predošlé Gala je aj Strata "in progress" - predstavenie v procese tvorby. V tejto podobe je aj výborným prierezom produkciou Stoky. V 24 obrazoch totiž nájdeme aj pohybové scénky (v starších hrách niekedy tvorili nosnú zložku): pohrebný sprievod, hádzanie chleba, či ritno-vatový tanec. Ale aj monológ Eriky Láskovej, ktorý sa končí výzvou na celoštátnu vzburu. Uhlár vie vytvoriť skvelé predstavenie aj v mikropriestore s minimálnym inventárom (Z Diaľky) a takisto aj v megapriestore po dĺžke divadla, s deviatimi hercami, kapelou, klavírom a televíznou projekciou (Strata). A tak v Stoke nový herecký kolektív pod jeho vedením pripravil už štvrtú samostatnú inscenáciu, celkovo 25. premiéru divadla. Presvedčte sa sami, že Strata je pre diváka ziskom.

Divadlo STOKA: Strata - multimediálna grcanica / réžia a zvuk: B. Uhlár / svetlá: H. Hanzalíková / hrajú: T. Brederová, M. Dinga, B. Ďuriančík, P. Erdélyi, S. El Helo, M. Lauko, E. Lásková, L. Piussi, M. Šulek, skupina Živé kvety / premiéra: 21. 12. 2004