Vždy sme vedeli, že nezávislé divadlo (ako všetko nezávislé) bude neustále tŕňom v oku neslobodného národa. Tak sme predpokladali, že ak aj občas nejaké dotácie dostaneme, vždy budeme na tom mizerne. A keďže sme nechceli byť celkom paraziti, rozhodli sme sa zarábať si na našu tvorbu. A tak sme vymysleli krčmu. Mohli sme možno vymyslieť výrobu predlžovačiek, alebo metiel (metál?), nuž ale, vo svete sme videli najčastejšie pri divadle krčmu. Napokon verejný charakter divadla skôr korešponduje s verejnou podstatou krčmy.

   Nazvali sme ju krčmou, lebo sa nám názvy pab, espreso a iné importy zdajú v našich končinách smiešne. 

   Krčma je aj veselá aj smutná. V kčme sa ľudia môžu stretnúť a povyprávať sa. To by bolo veselé. V krčme však Slovák zároveň tratí všetko, i to čo nikdy nemal. Hovorí sa, že ľudia budú slopať furt. Čím väčšia bieda, tým viac sa slope. Asi je to pravda. Keď boli štrajkovať odborári, niekoľko dní sme mali strach, ako to všetko dopadne. Tí ľudia majú naozaj strašne málo a naše milované vlády ich oberajú aj o posledné zvyšky. V ten deň však bola v krčme veľká tržba. Isteže aj množstvo pokradnutých pohárov a neporiadok. A toto je (prosím pekne) veľmi smutné.

   Táto stránka sa bude postupne vyvíjať.
 
Recenzia na krčmu v júli 2005 z pera Juraja Halasa

Krčmová príloha apríl 99 (s poéziou)

Detaily fasády