Divadelný súbor Stoka vznikol v januári 1991 ako výsledok dlhodobého snaženia režiséra Blaha Uhlára (1951) a výtvarníka Miloša Karáska (1960) v ochotníckom i profesionálnom divadle, ktorí naliehavo pociťovali nemohúcnosť bežného divadla pri hľadaní a presadzovaní nového divadelného videnia, jeho neochotu ísť proti zabehaným tvorivým postupom a presadzovať nové.

   Od roku 1992 pravidelne hráva v svojom pôsobisku v Bratislave, uviedol 25 premiér a do októbra 2005 odohral 1000 predstavení.

   Inscenačný tvar vrátane scenára je vo väčšine prípadov výsledkom spolupráce všetkých zúčastnených tvorcov. Jeho poetika sa dotýka oblasti často veľmi krehkých a zámerne presne nepomenovaných, tušených vzťahov, momentov ľudskej existencie, ktoré sa dajú vyjadriť len približne a emocionálne, bez slov.

    Organizačne je súbor v kontexte slovenského divadla stále právne nezaraditeľný a štátna kultúrokracia nebola schopná za štyri roky nájsť spôsob na dotovanie tohoto výrazne nekomerčného telesa. Súbor je v permanentnom existenčnom ohrození, členovia nedostávajú žiadne finančné ohodnotenie veľmi často i niekoľko mesiacov za sebou. Napriek tomu bola inscenácia Eo ipso z roku 1994 označená viacerými slovenskými kritikmi ako udalosť roka, v roku 1998 bola inscenácia Tváre ocenená na Divadelnej Nitre cenou DOSKY 98 za najlepšiu réžiu a v roku 2001 divadlo úspešne vystúpilo na medzinárodnom festivale v New Yorku s inscenáciou Z diaľky (From a Distance).