Hystericko-zúfalý výkrik šialenstva, aby som presne citovala podtitul novej premiéry divadla Stoka, Hestato je priam semiotickou lahôdkou. V rámci „povinného pozerania” by ho mali vidieť všetci študenti kulturológie, ministri kultúry, kultúrni atašé, ako aj všetci ostatní - my, ktorí v milej globálno-lokálnej zmesi kultúry nechtiac žijeme, či sa už o kultúru ako takú zaujímame, alebo nie. Kultúra sa totiž zaujíma o nás, „kultúra tu bude, aj keď my všetci pomrieme ako mravce”, „je nad všetkým”, „striehne na každom rohu a vy neviete, kedy vás švacne”. 

   Divadlo živoriace v tieni novostavby SND sa bráni presile „kultúry”, ako vie. Po dlhšej prestávke opäť preukázalo, že vie. Z hereckého ansámblu si tentoraz režisér Blaho Uhlár vybral mohutnú hŕstku štyroch osobností - Ľubomíra Burgra, Ingrid Hrubaničovú, Luciu Piussi a Zuzanu Piussi - ktoré s im vlastným šarmom variujú vyprázdnené rozhovory na známe témy. Jazyk nie je dôležitý. Chcete vedieť, ako sa nič nepovie v srbštine, ruštine či angličtine? Nevyťahujte slovníky, sú zbytočné. Porozumenie „v užšom zmysle”, nie to, ktoré je iba prostým prijatím faktu, že žiadne porozumenie neexistuje, predsa neexistuje. Aj keď na druhej strane je také príjemné nechať sa zabávať narážkami, inteligentnými nuansami prízvukov, fráz, nedokonalosťami i perverzitami jazyka. 

   Divák má po dlhom čase v divadle pocit, že tvorcovia nepodceňujú jeho vlastnú skúsenosť a majú rovnako nastavené hodinky. Ingrid Hrubaničová exceluje v dvojúlohe umelec/novinárka. Ako autorka monológu sa s defraudovanými slovíčkami o integrálnosti a zmysle umeleckej tvorby pohráva rovnako rafinovane, ako sa herečka v jej tele pohráva s mikrofónom v rukách. Nezabudnuteľná je i jej peking-ridská opera či miliónová Alla Pugačevová. A ešte raz Ingrid, tentoraz ako nervózne koktajúci moderátor, ktorý chce silou-mocou vyškrabať z účastníkov besedy odpoveď na otázku, čo je kultúra. Neviete? Kultúra je predsa kultúra. Podobné tautologické objavy nám až pričasto sprostredkúvajú reálne diskusie v médiách. Aj keď sú aj tie na smiech, stokárska verzia intelektuálnej talkshow je, verte mi, vtipnejšia. Ľubomír Burgr hrá dokonale vierohodne svojho plachého, konsenzuálneho, na všetko pritakávajúceho polointeligenta v bielych topánkach s obrovskými opätkami. Nedajte sa však zmiasť, nikto nie je tým, čím je. Lucia Piussi ako akademik-vamp s upírskou agresívnosťou prednáša svoje senilné tézy, následne zasa ako rodená svetoobčianka predstavuje naivným cudzincom extrémy New Yorku. Na jej sestre Zuzane je zasa najdôležitejší klobúk. Kto by nechcel byť dámou s tajomstvom, no fakt, to je hrozné, ako sa dnes všetko odhaľuje. A ako sa tento paradigmatický mix môže skončiť? Nie inak ako predmoderným chorálom: …pomólimsja. Hriechy? Azda, azda, kto nám však odpustí hlúposť?