Vzdy sme vedeli, ze nezavisle divadlo (ako vsetko nezavisle) bude neustale trnom v oku neslobodneho naroda. Tak sme predpokladali, ze ak aj obcas nejake dotacie dostaneme, vzdy budeme na tom mizerne. A kedze sme nechceli byt celkom paraziti, rozhodli sme sa zarabat si na nasu tvorbu. A tak sme vymysleli krcmu. Mohli sme mozno vymysliet vyrobu predlzovaciek, alebo metiel (metal?), nuz ale, vo svete sme videli najcastejsie pri divadle krcmu. Napokon verejny charakter divadla skor koresponduje s verejnou podstatou krcmy.

   Nazvali sme ju krcmou, lebo sa nam nazvy pab, espreso a ine importy zdaju v nasich koncinach smiesne. 

   Krcma je aj vesela aj smutna. V kcme sa ludia mozu stretnut a povypravat sa. To by bolo vesele. V krcme vsak Slovak zaroven trati vsetko, i to co nikdy nemal. Hovori sa, ze ludia budu slopat furt. Cim vacsia bieda, tym viac sa slope. Asi je to pravda. Ked boli strajkovat odborari, niekolko dni sme mali strach, ako to vsetko dopadne. Ti ludia maju naozaj strasne malo a nase milovane vlady ich oberaju aj o posledne zvysky. V ten den vsak bola v krcme velka trzba. Isteze aj mnozstvo pokradnutych poharov a neporiadok. A toto je (prosim pekne) velmi smutne.

   Tato stranka sa bude postupne vyvijat.
 
Recenzia na krcmu v juli 2005 z pera Juraja Halasa

Krcmova priloha april 99 (s poeziou)

Detaily fasady