Motto: 
   Bol tu, ale zanikol. Zanikal bolestne, tazko, niekolkymi sposobmi, v niekolkych variaciach, v krasnych nadstandardnych periodicky sa vynarajucich krivkach, znovu a znovu, kazdorocne, symptomaticky tragikomicky, v momentoch sebazachovnej fikcie vybicovany k niekolkym skutocne pozoruhodnym afektom signifikantnych tvarov. Vyhonky a pucky. Romanticky sebaznicujuci v tazkych ponizujuco modelovych situaciach. Dlho a trpezlivo, dlho a trpezlivo, trpezlivo netrpezlivo, to nie je dolezite, alebo to je dolezite - to nie je dolezite! Bud, alebo!

   Stoka si 23. marca 2001 pripominala desat rokov od uvedenia svojej prvej premiery. Rozhodujuca motivacia vzniku bola potreba dokazat, ze divadlo sa da robit prirodzene a slobodne, bez obrovskych nakladov. V tomto dobromyselnom pocite som si uvedomoval fakt, ze siaham na pravomoci statu a sinekuru mnozstva nemenovanych uradnikov. Nedocenil som vsak krcovu "zivotaschopnost" a zakernost statneho aparatu. A ten po desatrocnej defenzive nasiel svoju zeleznu past na definitivny zvrat. 

   Nakresy statnych uradnikov, im podliehajucich a na nich zavislych divadiel, vacsinovej skupiny kritikov a abonentov cinoherneho systemu su iba virtualnou zbranou v rukach tych, ktori ovladaju uzemie diskurzu - ci uz ako spravcovia financii (vlada, magistraty, intendantury), nastroje na legitimizaciu financnych tokov a mocenskych postov a projektov (divadla, divadelne skoly) alebo mienkotvorne nastroje reflexie (media, ine priestory teorie a kritiky). Vzhladom na to, ze druha strana takmer ziadne zbrane nema (divadelni tvorcovia, zmyslajuci inak), alebo sa ich - dobrovolne ci nedobrovolne - vzdala (divaci, hladajuci inu, nez slovensku cinohernu divadelnost), su tieto virtualne a lahko odobratelne zbrane jedinymi v poli a preto vitaznymi.

   Vznik Stoky v roku 1991 bol vysledkom euforie z nadobudnutej slobody u zakladatelov suboru a revolucnej garnitury druhej vlady, ktora si vedela slobodu vazit a zaroven neistoty establismentu, ktory vyckaval v neistej pozicii, a nedokazal, alebo netrufal si este v tom case presadzovat dostatocne razantne svoje "zaujmy". Dotacie v rokoch 1991 vdaka vtedajsiemu riaditelovi odboru Vaclavovi Mackovi a v roku 1992 vdaka novovzniknutemu Statnemu fondu kultury Pro Slovakia a jeho "spravcovi" Olegovi Dlouhemu boli skutocne stedre a vytvorili slusnu bazu, ktora Stoke pomohla prezit nasledujuce roky s elementarnym technickym zabezpecenim. Roky 1993 a 1994 uz boli rokmi vyrazne znizenych dotacii a neustalych bojov o ne. Potom "mudra vlada" prisun dotacii az do konca roku 1998 celkom zastavila.

   Stoka sa v prvom obdobi na svojich cestach stretla s roznymi formami existencie nezavislych divadiel. Najinspirativnejsie bolo to v nemeckom Oldenburgu (cestovali sme tam v "kristalovu noc"), kde skupina divadelnych nadsencov (Kulturetage) dostala od mestskej rady nepouzivany priestor, k tomu milion mariek (!!!) na jeho rekonstrukciu, v ramci ktorej vzniklo niekolko divadelnych priestorov so svojim technickym zazemim, ubytovacimi kapacitami a restauracnym zariadenim, ktoreho zisk plynul do cinnosti tohto kulturneho centra a zabezpecoval jeho nezavislost a sebestacnost.

   Tato forma sa nam pozdavala najviac. Predpokladali sme, ze od statu budu prispevky stale mensie a mensie a vedeli sme, ze vlastnu hospodarsku cinnost budeme potrebovat. Pravdaze sme nepredpokladali, nevedeli sme si to ani predstavit, ze vladna garnitura celkom zastavi dotacie. Stalo sa. Stalo sa vsak aj to, ze mesto Bratislava nam po istych bojoch predsa len vylucne pridelilo priestor v ktorom sme dovtedy hravali, a povolilo nam urobit rekonstrukciu. Pravdaze milion mariek ani jeho ekvivalent dvadsat milionov korun sme k tomu nedostali. Podarilo sa nam vsak sustredit istu sumu penazi a hlavne nasadit sebevrazednu obetavost. Svajciarska kulturna nadacia Pro Helvetia nam v roku 1995 pridelila na nase pomery neslychany grant. Bola to suma priblizne 4,5 miliona slovenskych korun, ktoru nam pridelovala po castiach nasledujuce tri roky (!!!). Isteze, statnemu divadlu takato suma nestaci ani na jeden mesiac prevadzky, pre nas to vsak bola istota, ktora nam dodavala i odvahu. Urcitou sumou prispela aj Nadacia otvorenej spolocnosti a Sorosovo centrum sucasneho umenia, nejaku podporu sme ziskali i z Nadacie na podporu obcianskych aktivit a nie celkom malo penazi sme ziskali i pozickami od obetavych a dovercivych ludi (ani jedneho sme nesklamali). V roku 1996 sme sa teda pustili do rekonstrukcie. Napriek tomu, ze stavba bola pozastavena (ako to uz na Slovensku byva, jeden z dodavatelov nas okradol o slusnu sumu, ktoru sme doposial nevysudili), po deviatich mesiacoch sa zacalo v Stoke opat hrat, tvorit a fungovat zacalo i restauracne zariadenie. 

   Naplnila sa idealna predstava (idealistov) o nezavislej kulturnej institucii, ktora si na svoj chod zarobi a na vacsie plany moze ziskavat dotacie. Casto citovane indicke prislovie jedneho z prvych ministrov kultury Snopka sa nam podarilo naplnit po siestich rokoch nasej existencie. Samospravne fungujuce divadlo, ktore na svoju cinnost nepotrebuje desiatky milionov rocne, ale ktore tu istu pracu vykona za ich zlomky. 

   Vtedy sa vsak zacal boj novej kvality. Boj so statnou spravou a samospravou. Boj, v ktorom sa z ponizeneho prosebnika o dotacie stal hrdy nezavisly subjekt, ktory mal tu drzost, ze prestal byt zavisly od anonymnych uradnikov a uradnickov. Tuto urazku aparat nemohol zniest a z "hrdeho" subjektu razom spravil objekt vypalovania. 

   Je pravda, ze Stoka ziskala vdaka osobnej angazovanosti pracovnika mestskej casti Dionyza Hutara dvakrat dotaciu od mestskej casti, spolu 350 000.- Sk. Ale k dnesnemu dnu uz tuto dotaciu vyrovnala priam ako pozicku i s urokmi. Pretoze pocas existencie krcmy zaplatila mestu (formou 10 percentneho poplatku za predaj cigariet a alkoholu, a platieb za prenajom chodnika na letnu terasu) sumu vo vyske zhruba 650 000 korun.

   Starosta moze znizit, alebo aj zrusit tieto poplatky. Ma to v osobnej kompetencii. Ale preco by tak robil? Na nase ponizene a naliehave prosby, ze nepodnikame pre svoj zisk, ale vylucne preto, aby sme mohli robit divadlo, reagoval so zeleznou pravidelnostou negativne. Preco by odpustil poplatky nejakemu divadlu Stoka? Aky by mal na to motiv? Ziadny. Ved ani krestanske hry v tom divadle nerobia, ani nijak inak neprispievaju na kulturu stareho mesta. A tak pekne Stoka, peniaze vo vyske 147 000, ktore si zarobila, aby mohla robit divadlo, zaplati mestskej casti. Aj poslanci v mestskej casti by mohli tie peniaze Stoke vratit, ale preco? Divadlo, ktore robi Stoka, sa im nepaci a ten Uhlar je konfliktny, nie je prijatelny. Na druhej strane sa im velmi paci divadlo, ktore robi Divadlo a.ha. A ti ani tolko nepapuluju a spravaju sa zdvorilo, az kamaratsky. A tak teda sup v Stoke zarobenych 147 000 korun Divadlu a.ha. Je to rozpoctove zariadenie mestskej casti. Take divadlo sa im paci, mozu svoj osobny a "eticky" vkus podla platnych zakonov aj realizovat. Co tam po tom, ze za cudzie peniaze?

   Stostyridsatsedem tisic korun nie je vela. Je to zhruba jedno promile rocneho rozpoctu nasej "prvej" sceny. Ale pre male divadlo je to celkom zavazna suma. Da sa z toho urobit vselico.
Pocit, ze financujete ine divadlo, by nemusel byt az taky zly, ale samozrejme az vtedy, keby ste dokazali uzivit svoje. Matka, ktory zivi susedove deti a svojim nedozici, je celkom logicky zavrhnutiahodna, krkavcia. A je predpoklad, ze by bola sudne stihana i trestana. Kona jasne v rozpore s celospolocenskymi zaujmami. Aj principal Stoky kona jasne v rozpore s celospolocenskymi zaujmami - ibaze vtedy, ked chce uzivit svojich hercov. 

   Co opravnuje poslanca, aby rozdelil ludi na prvoradych a druhoradych. Je to Pan Boh? Ani v Biblii ani v ustave sa o tom nic nepise. V ustave sa mozeme docitat, ze poslanci "mandat vykonavaju osobne podla svojho svedomia a presvedcenia". Ake svedomie dava cloveku pravo urcit, kto bude za to, ze chce robit divadlo, platit pokutu a kto si bude potom tuto pokutu uzivat? Ake presvedcenie moze primat poslanca k tomu, aby jednemu vzal a svojho kamarata obdaroval takto zrekvirovanymi peniazmi? Da sa cosi take vobec nazvat svedomim?
To moze urobit len clovek, ktoremu chyba zakladny pocit spravodlivosti. A taky nemoze byt vo verejnej funkcii ucastny na spravodlivom vladnuti, spravodlivom spravovani. Takto sme si my i nami voleni predstavitelia zvykli na nenormalnu etiku a takato nenormalna etika sa stala normou nasej normalizovanej spolocnosti.

   A tak herci divadla Stoka nedostali od februara honorare za predstavenia, aby herci statnych divadiel si popri platoch z nasich dani mohli este privyrobit v mestskom divadle par korun z nasich poplatkov.

   Aby nebolo vsetko take jednoduche, mestska cast nahle zmenila pravidla a tak okrem poplatkov za minuly rok musime podla noveho predpisu zaplatit poplatky aj za tento rok. Takze namiesto 147 tisic musime zaplatit dvojnasobok! Kedze kazde dvojnasobne zvysenie odvodov musi so zdanovanym subjektom poriadne zamavat, poziadali sme o splatkovy kalendar. Mestska cast suhlasila, ale navrhla svoj, prisnejsi, s tym, ze za kazde omeskanie budeme platit penale - opat podla zakona. Takze nielen dvojnasobne zvysenie vypalneho, ale aj tvrda penalizacia.

   V roku 1998 sme si vydychli, po stvorrocnej vlade zlodejov sa vytvorila vlada zmeny a zmenu sme od nej vsetci ocakavali. V aprili 1999 sa viacero nespokojnych umelcov stretlo zhodou okolnosti v Stoke, a vyjadrilo poburenie nad sucasnym stavom "kulturnej politiky". Stretnutie poctil navstevou i minister kultury. V tazkom soku sa od neho osadenstvo dozvedelo, ze sice vo vlade su ini ludia, ale ministerstvo musi fungovat podla programu starej vlady. Skratka, ze sme sice zvolili nieco ine, ale dostaneme to, co sme nezvolili a nechceli. Ako dovod uviedol akesi nepochopitelne zakony a predpisy. Napriek tomu sa ministerstvu podarilo do konca roku pridelit Stoke sumarne 2 miliony slovenskych korun. Sice velka vacsina tych penazi bola pridelena az v novembri, 120 tisic nam prislo dokonca na ucet az 30. decembra, ale mali sme vsetky dovody si mysliet, ze vsetko zle je za nami a odteraz uz bude zivot lahsi a radostnejsi. V sezone 1999 a 2000 sme urobili dve nove premiery a reprizovali sme starsie predstavenia. 

   Ked som sa v rozhovore pre Sme v auguste roku 2000 pochvalil (pretoze naivni si stale myslia, ze nemat ziadne dlzoby je pozitivny jav), ze Stoka ma vyrovnane takmer vsetky podlznosti a v terminoch splaca vsetky splatky, coskoro na to sme dostali upozornenie z magistratu, ze sme nepreukazali ziadne investicie, ktorymi sme mali splatit svoj patrocny prenajom v nasom priestore. Pozreli sme do tri roky starych dokumentov a nasli sme dokazy o opaku. Tie sme na magistrat predostreli a ukazalo sa, ze vsetko je v poriadku. Coskoro na to sa vsak ministerstvo kultury ohlasilo, ze pride vykonat "kontrolu dodrziavania pravidiel casoveho a uceloveho pouzitia rozpoctovych prostriedkov z ucelovych transferov rozpoctovej kapitoly MK SR a SFK Pro Slovakia v roku 1999". 

   Nie je to tak davno ked nestacilo vediet nieco robit, ale bolo treba byt aj clenom jednej strany. Dokonca to druhe bolo pri hodnoteni este zavaznejsie. Vo vysledku stacilo, ak clovek splnal kriterium stranickosti a to, co a ako to robil, bolo nepodstatne. 

   Uz ked sme dostali formulare ziadosti o granty zaciatkom roku 1999, bol som pobureny. Ziadost bola zjavne vypracovana statnym uradnikom tak, aby jej rozumel len statny uradnik, specialista v rozpoctovej oblasti. Nepochybujem, ze v hociktorom statnom divadle, alebo inej organizacii maju na vypisovanie podobnych ziadosti cely tim pracovnikov. Nezavisle subjekty si vsak takyto luxus dovolit nemozu. Je prilis drahy. Ale ani nechcu. Lebo vedia, ze mat zamestnanych viacero uctovnikov je vyhadzovanie penazi. Chcu robit divadlo a nie uctovnictvo. Nezavisle obcianske zoskupenia su preto nestatne, lebo si zachovali svoje autenticke, logicke a jednoduche myslenie a take logicke, jednoduche a prehladne maju aj uctovnictvo.

   Jednym z prikladov "pravidiel casoveho a uceloveho pouzitia rozpoctovych prostriedkov" je, ze peniaze na urcity rok sa maju v tom roku aj minut. Ak su vsak peniaze urcene na projekt, tak povazujem za celkom nezmyselne, ze sa musia pouzit v danom roku. Podla autentickej logiky sa musia pouzit na dany projekt. Nie vsak podla predpisov. A tak peniaze za nasnimanie inscenacie v decembri, na fakturu, ktora prisla a bola zaplatena v januari, su podla dikcie zakona prostriedky "neopravnene zadrzane". Aka mozgova deformacia moze povazovat normalne zaplatene peniaze za neopravnene zadrzany prostriedok?! Kto tie prostriedky zadrzal? Kde su, ked su zadrzane? 
Pri pouzivani transferov je nedovolene realizovat kapitalove vydavky. Nevzdelanec zatelefonuje uctovnemu odbornikovi, aby sa dozvedel, co toto tajomne slovo znamena. A dozvie sa, ze nakup jednej veci vo vyssej sume ako 20.000 korun. Tak to vraj stanovuje zakon. Ibaze! Akasi interna vyhlaska MK SR si svojvolne pozmeni tento pojem. A... kapitalovy vydavok je vsetko, co sa kupilo do sceny na divadelne predstavenie. Cize ak kupite vazu za osem korun, je to kapitalovym vydavkom a osem korun je "neopravnene pouzitych". Aby som pripomenul - ide o dotacie na tvorbu divadelnych predstaveni!

   Ak chcete robit divadlo v januari, je jasne, ze vam na to stat peniaze neda. Podla najnovsich predpisov sa sice ziadosti o granty predkladaju uz do konca novembra na nasledujuci rok, ale napriek tomu ak z nich cast dostanete v maji, mozete si gratulovat. Takze celkom logicky rozmyslajuc si peniaze poziciate, urobite inscenaciu povedzme v marci a ak v vam v juli pride na ucet dotacia, peniaze vratite. A to je dalsie porusenie pravidiel. Zo zaznamu v banke a v pokladnicnom denniku jasne vyplyva, ze ste peniaze poukazane statom dali nejakej povedzme fyzickej osobe (ktora vam obnos pozicala) a podla "pravidiel" je jasne, ze ste prostriedky "neopravnene pouzili". Co tam po tom, ze ste z nich urobili inscenaciu? To nijakeho statneho uradnika nezaujima. Neopravnene pouzite prostriedky musite vratit statu aj s penale. A tu je zakonne zakodovana arogancia statneho aparatu. Osobuje si pravo urcit nezavislemu cloveku aj to, kedy bude divadlo robit. Lebo je predsa drzost, ak si niekto zmysli, ze si bude robit divadlo, kedy sa mu to zapaci! Nie. Na to su presne stanovene pravidla a obcan ich musi dodrziavat! Inak bude podla zakona postihnuty.

   Ak v januari ziadate o dotaciu na honorare za cely rok, tak pocitate povedzme so sto reprizami. Ak vam ale peniaze nechodia a nechodia a vobec nie je jasne, ze tie peniaze dostanete, tak je samozrejme, ze nasadzujete len tolko repriz, kolko vam umoznuje situacia. A ak sa naraz v novembri dozviete, ze dostanete na tie reprizy milion korun, uz tazko tie reprizy nasadite na cely rok. Je podla mna vsak celkom logicke, ak peniaze pouzijete na to, co divadlo potrebuje. Omyl! "Neopravnene pouzite prostriedky". 

   Tvorba divadla Stoka prebieha v realnom case, tu a teraz. Je to specifikum, ked nerealizujeme vopred napisane hry, tie vznikaju v procese skusok, tak isto ako scenografia, ci kostymy. Stat vsak potrebuje v ziadosti presny rozpocet na konkretne polozky. My pravdaze predlozime velmi zovrubny rozpocet. Uradnik sa vsak hned kazdej polozky chyti a pri vyuctovani ju dosledne vyzaduje. Samozrejme, ze nemozeme pred takouto kontrolou uspiet. Boli by sme proti vlastnym principom, keby sme do bodky naplnali nase prve napady. To je nezmysel v kazdom tvorivom procese. Stat si vsak osobuje vdaka zakonu o "rozpoctovych pravidlach" nam nasu tvorivu slobodu vziat. Tu uz vsak nejde o brutalnu, komunisticku cenzuru, ale o rafinovane, no o nic menej brutalne zasahovanie do procesu tvorby. Umelec moze tvorit, ale podla zakona.
V roku 1989 bolo vacsine jasne, ze dogmu o veducej ulohy strany treba okamzite zrusit, pretoze je zakladnou prekazkou napredovania. Dnes tuto ulohu prevzala statna sprava. Byvaly stvrty clanok je vsak ako rakovina zazraty do takmer vsetkych zakonov a dnes sa neda zrusit jedinym hlasovanim. Nadalej tak ostava brzdou skutocneho rozvoja.

   Hnusi sa mi opisovat dalsie a dalsie predpisy, ktorych nedodrzanim Stoka "neopravnene zadrzala" a "neopravnene pouzila". To, ze sme vsetky "prostriedky" preukazatelne pouzili len a len na tvorbu divadla, nebolo podstatne. To, ze sme divadlo skutocne aj robili, bolo tiez nepodstatne. Podstatne bolo, ze sme nedodrzali Zakon NR SR c.303/1995 Z.z. o rozpoctovych pravidlach, a teda musim statu vratit priblizne jeden milion a osemsto tisic korun.

   Grant, ktory Zdruzenie Stoka dostalo od Pro Helvetie pred siestimi rokmi na Cinnost alternativneho umenia STOKA, bol urceny na literarne, vytvarne, divadelne aktivity a poskytoval prostriedky aj na niektore zlozky rezijnej cinnosti. Kedze sme v tom case pracovali aj na rekonstrukcii budovy a vdaka u nas beznym okolnostiam sme sa dostali jednak do casoveho sklzu v stavebnych pracach i do dlzob, Pro Helvetia pruzne reagovala na nasu situaciu, vychadzala nam v ustrety a ucel prostriedkov prisposobovala skutocnym momentalnym potrebam. Pro Helvetia vykonavala aj kontrolu projektu, kde v prvom rade sledovala, ci sa plni hlavny ucel projektu. Predstavitelia Pro Helvetie, ale i nou objednane nezavisle poradenske subjekty sa v prvom rade informovali, ci pridelene prostriedky sa dostatocne zavcasu zjavuju na ucte Zdruzenia Stoka a ci clenovia Zdruzenia Stoka su spokojni s pracou Pro Helvetie.

   Statne organy myslia v nelogickych suvislostiach, vychadzajucich z mnozstva zakonov, ktore maju jediny ciel - nepripustit elementarne a autenticke logicke myslenie a rozmnozovat rady statnych uradnikov. Statne myslenie tvoria statni uradnici a prostrednictvom zakonov ho vnucuju obcanom. Cim je zakon nezrozumitelnejsi, tym je to mutnejsia voda. Je to raj pre tych, ktori lovia v mutnych vodach. To, co obcan dokaze spravit za 100 000.- Sk, na to potrebuje stat tri miliony. A tu je podstata statnej podpory. Jej nejde o vylepsenie a zjednodusenie cinnosti, ale jednoznacne o to, aby si stat uchoval svoj vplyv. Aby tych, ktorych podporuje, zbavil slobody.

   Kedykolvek pocujem alebo citam uz dvadsat rokov trvajuce uvahy o vystavne novostavby SND, ktore nas stali, stoja a budu stat nase peniaze, som dojaty. Rovnako reci statnych uradnikov o tom, kde vsade by sa mohlo divadlo postavit alebo rekonstruovat. V byvalom kine Pohranicnik sa uz za byvalej vlady zacalo s rekonstrukciou priestoru na divadlo, o ktorej sa zas len obcas docitam, ze prebieha a ze raz sa mozno na divadlo pouzije. Nechcem ani len tusit, kolko penazi nas to stalo a stat este bude.

   Ma statny uradnik statu, ktory tri desatrocia stavia za nase miliardy divadlo, ktore doposial nefunguje, kde sa mnozstvo milionovych zariadeni kupilo a po case muselo bez pouzitia odpisat a vyhodit do srotu, moralne pravo obvinit Stoku, ktora postavila divadlo bez statnych penazi, z "neopravneneho pouzitia prostriedkov"? Ake je to "pouzitie prostriedkov", ked sa dozvieme z  vyhlasenia expertov ministerstva kultury, ze presovske divadlo, ktore ma rocnu dotaciu okolo 50 milionov rocne, je "absolutne nefungujuce"? Ake pravo maju kontrolne organy tohto statu, ktore umoznili rozkradnutie obrovskeho majetku za poslednych sest rokov prave kanalmi statnych podnikov do vrecak zopar zlodejov, kontrolovat nestatne divadla?

   Zamestnankyne Spravy financnej kontroly napriklad fakt, ze Zdruzenie Stoka, aby sa uzivilo, vytvorilo podnikatelsky subjekt, kvalifikovali ako cosi nezakonne. "Aj na ministerstve kultury boli z toho zhrozeni," oznamili nam celkom v rozpore s vlastnymi povinnostami (pretoze statny uradnik moze konat len v ramci zakona). Dovolili si nam oznamit, ze registracia nasich stanov na ministerstve vnutra je nezakonna a "nieco z toho bude musiet ist prec," autoritativne dodali. (Do protokolu to vsak nezahrnuli.) Tento feudalno-komunisticky atavizmus svedci o hlbokom presvedceni statneho uradnika o svojom bozskom poslani, nadradenosti, ked len on sam moze rozhodnut o tom, ci sa ten ktory obcan ma pravo sam uzivit, alebo nie. A tu im jednoznacne vyslo, ze nie. Ze su ziveni z nasich dani a z nicoho ineho, si neuvedomuju a ak sa im to pripomeniete, beru to ako "utok".

   Zverejnenie vysledkov auditu statnej spravy znamenalo pre nasu spolocnost presne to iste, co Gorbacovova perestrojka pre ceskoslovenskych komunistov. Nic, len vytvorenie dalsieho tlaku proti nemu. Necudo, ze ho sam minister kultury v neovladnutej chvilke nazval podrazom.

   Divadlo, ktore zije 10 rokov z grantov, sa ukazalo ako "neschopne" realizovat granty "podla zakonov Slovenskej republiky". 

   Vtedy som sa rozhodol jednak vratit peniaze, ktore nam boli uz pridelene na tvorbu novych inscenacii v roku 2000 a zaroven neprijat od tohto statu nijaku dotaciu. 

   Moje autenticke pravne vedomie mi naliehavo hovori, ze stat nema pravo zasahovat do myslenia a tvorby jedinca takymto sposobom, ani ked mu na tvorbu prideli prostriedky. Navyse si myslim, ze stat nema pravo kontrolovat nezavisly subjekt tym istym sposobom ako svoje statne institucie. Nadalej som presvedceny, ze stat porusil moje obcianske prava, zasiahol do mojej obcianskej integrity, pokusil sa zostatnit mna, moje povinnosti, bez priznania prav. Skratka dopustil sa trestneho cinu. Pravnici mi to vsak vyvracaju. 

   Vysledok je jasne varovanie vsetkym nestatnym divadlam. Uder do Stoky je zastrasenim vsetkych. Vysledky sa uz dostavili. Stoka druhy rok statne peniaze necerpa a neziada, ine divadla ziju v strachu z kontroly a radsej vracaju dotacie a co je najsmutnejsie, za posledne roky ani nevznikol nijaky novy, sebestacny nestatny divadelny subjekt.

   Ked ministerstvo pochopilo chybu "mudrej" vlady zlikvidovat Stoku nepridelenim dotacii, inspirovalo sa iniciativou Gamatexu - pridelit a urobit dlznika. 

   Rozhodnutie neprijat ziadne peniaze od statu je rozhodnutie "romanticky sebaznicujuce". Na nezavisle divadlo alternativneho typu totiz v nasej sucasnosti nie je vela moznosti ziskat prostriedky. Su tu snad este dve zahranicne nadacie, ale je ich stale menej a ich dotacie sa zdaleka nepohybuju (az na absolutne vynimky) v takych vyskach, ako to robi MK SR. Navyse vsetky tieto nadacie su riadene uradnikmi, ktorych naviazanost na statny aparat je celkom jednoznacna. Podla akej logiky mozu nezavisle fondy a nadacie podporovat kulturne aktivity statnych organizacii? Je to v rozpore s ich vlastnymi statutmi i v rozpore s duchom ich zalozenia. Na Slovensku to napriek tomu tak prebieha. Dalsou moznostou je sponzoring. Ibaze z nesmierneho mnozstva ziadosti o podporu, ktore sme za desat rokov napisali a poslali, bolo vyslysanych len absolutne minimum. 

  Rozhodnutie, ze Stoka ma vratit 1,8 miliona, je likvidacne. Jej majetok nema taku hodnotu. Co moze nasledovat? Neviem. Podla logiky exekucia osoby zodpovednej za skodu. Moj majetok rovnako nedosahuje ziadanej vysky. Teda - asi sud a napravno-vychovny ustav, odkial mi budu pomaly odratavat zarobene peniazky na znizovanie dlhu. Neviem. Asi...

   Nie o vela. Nikdy sme sa nepovazovali za nepostradatelnych, nikdy sme nepresadzovali zakon o tom, ze sme najlepsie alternativne divadlo.

   Zhruba 200 bratislavskych a mozno dalsich tristo divakov na Slovensku pride o pre nich zaujimave divadlo. To je ale vskutku zanedbatelna mensina. Par nestatnych telies pride o moznost nie sice celkom zadarmo, ale predsa len lacno a vcelku komfortne uviest svoje "projekty a projektiky" (ibaze tych je tiez vdaka statnej sprave stale menej a menej). Niektori spisovatelia pridu o moznost prezentovat svoje knihy v tomto priestore, dokonca aj niektorym statnym divadlam sa uberie z moznosti uviest sa v hlavnom meste. Sucasna pozicia, ked bude opat v opozicii, pride o moznost zverejnovat svoje nazory uzkemu okruhu zaujemcov, ale pocas svojej dnesnej "pozicie" si urcite pripravuje na tieto ucely ine, komfortnejsie miesta. Par navstevnikov krcmy pride o svoje domacke posedenie, to sa vsak nahradi uplne najrychlejsie. To su vsetko veci, ktore pre stat nepredstavuju nijaku hmatatelnu stratu.

   Su tu vsak aj straty vycislitelne: Mestska cast pride o priblizne 150 000 korun rocne, mesto o zhruba 40 000 a stat zhruba o 500 000 rocne a pravdaze bude musiet vyplacat podporu v nezamestnanosti niekolkym ludom, co prisli o svoj nie luxusny, ale dusi nie celkom odporujuci sposob obzivy.

   Uvedena strata vsak tomuto statu za likvidaciu nezavislej cinnosti stoji. Bezduchy a parazitny statny aparat to teda zase vyhral. Nas stat je slaby, myslim, ze by prehral vojnu s kazdym inym statom, ale vojnu so svojim obcanom neochvejne vyhrava.

- nevyhnutnost volby medzi dvoma alebo niekolkymi navzajom sa vylucujucimi moznostami. 
Vo formalnej logike: skupina viet, z ktorych len jedina je pravdiva. Casto sa vyskytuje aspon implicitne v tvare "bud..., alebo..." 

Od roku 1995 podnes dostala Stoka od statu a mesta 2 860 104 korun. Stoka statu a mestu za ten isty cas odviedla 3 589 538 korun. 

Reakcie na clanok mozete posielat  na adresu Divadla Stoka.