|
Recenzia:
Status Uhlára v Disku Dagmar
Inštitorisová, divadelná kritička
| 6. októbra 2011 16:00 Réžie Blaha Uhlára v profesionálnych divadlách ako Divadlo A. Duchnoviča Prešov či terajšie Divadlo J. Palárika v Trnave a hlavne v bratislavskom Divadle Stoka sú legendárne. Je výnimočný tým, že neprestajne, vytrvalo a často až veľmi bojovne hľadá formou improvizácie tvary, ktoré by tému vyjadrili v čo najužšom dotyku so životom. Metóda
improvizácie je však
veľmi produktívna aj v neprofesionálnych podmienkach. A
Uhlár to už viacerými
premiérami dokázal s jedným z
najznámejších slovenských súborov
Disk v Trnave.
Nielenže umožňuje - síce pomalý, ale istý rast
hercov - no predovšetkým trvalo
formuje ich názor a osobnú poetiku. V novej
premiére predstavenia Status
(Divadlo, vášeň, láska, samota) sa
"nepomenovateľné" čaro a sila
herectva Disku zmenili už na jazyk. Samozrejme, v spojitosti s
kompozičnou
uhlárovskou technikou mozaiky. Jazyk naturizmu - pevne
vyrastajúci z ich
spôsobu hereckého myslenia a názoru na divadlo
spolu s Uhlárovým hľadaním najviditeľnejšej
pravdy o živote v divadle - sa tu stal zo všetkých
slovenských divadiel hádam
najukotvenejším. Mozaiková
kompozícia základnej
témy - herci v dnešnom divadle - mala rámcovanie
filmárske, činoherné a kvázi
hudobného divadla. Úvod i záver inscenácie
patril piesňam Edit Piaf, ktoré ju
atmosférovo viedli v jednotlivých častiach. Na jednej
strane v nás hudobným
spracovaním vzbudzovali nostalgiu a hovorili - nič zlé sa
nedeje, ale jadrom
dokumentovali obludnosti dnešného života - samotu,
zneužívanie informácií,
deviantnosť či vulgárnosť. Postmoderné
pohrávanie sa s
bolesťami dnešných divadelníkov zaujímavo
prepájalo ich spodobovanie filmovými
dokrútkami a činoherno-spevnými časťami. No
filmárske otvorenie či zatvorenie
divadla jedným z jeho najstarších členov,
rozprávanie o tom, kto ako dlho
účinkuje na doskách či ironizovanie
"posvätného" poslania divadla
uctievaním zelených vetvičiek, striedané s
rôznymi typmi obludných postáv a
postavičiek nie vždy pôsobilo koncízne. Povzdych - čo je
dnešné divadlo, kým v ňom dnes sme, a o akej dobe
sa to vlastne máme vyjadrovať -
celkom nevyšiel.
Chýbal precíznejšie tvarovaný názor
na to, aká je vlastne funkcia divadla - a
samozrejme aj hercov v ňom - v súčasnosti. Hodnotenie
Pravdy: 3 hviezdičky
z 5 |