SME 20. 12. 2007 |
Eva
Andrejčáková
Zastávka
v bufete novej neistoty
Redukcia divadla
okolo režiséra Blaha Uhlára mala premiéru.
Treba vedieť, že je. A vidieť, o čom je.
Čo ten Uhlár ešte chce? Po Redukcii, poslednej hre
z jeho
produkcie, by sa mohlo zdať, že už všetko povedal. Drzo však
pripomína Kolaps,
prvú a veľmi dobrú inscenáciu
bývalého súboru Stoka.
Vznikla, rovnako ako všetky pod touto značkou, v jeho
réžii
a v spoločnom autorstve súboru. Aj ona bola zložená z
viacerých kratších
výstupov, aj v nej sa priestor pre štyroch hercov scvrkol do
tvaru kocky, v
ktorej sa postojačky zmestilo natesno len zopár ľudí.
Tí tiež vchádzali a
vychádzali cez steny z plachiet upevnených na
konštrukcii, a vnútri sa
nechávali osvetľovať malými 'boďákmi'.
Kolaps tvoril pevnejší myšlienkový i
obrazový celok (svoje
urobila ruka výtvarníka Miloša Karáska). Redukcia
je v porovnaní s ním
voľnejšia, divákovi predhadzuje 'výcucy' tímovej
tvorby v nihilistickom postoji
tak akosi neokrôchanejšie a nezáväznejšie.
Tváre exhibície
Všetko sa
začína pôsobivou tieňohrou. Cez ňu sa po chvíli
otvorí svet, v ktorom sa robia vzácnymi rôzne
obyčajnosti a každodennosti.
Požičanie si žiletky, tešenie sa, chodenie dokola, státie v
autobuse, sedenie u
lekára, hrešenie, trúbenie a tak. Herci i scéna
sú farebne ladené celkom do
nenápadna, do béžova.
Taký
istý dojem do stratena vytvárajú i postavy
zvnútra.
Pečiatku exhibície im dodávajú iba
nalíčené tváre. V prejavoch sú
zdržanliví,
vedia, že texty hovoria za nich a o nich, repliky akoby boli v
popredí pred
osobami samými.
Zošívanie prítomnosti
Možno tu hovoriť o
istých zárodkoch herectva.
Najviditeľnejšie sa prejavili u debutantky Henriety
Hanzalíkovej, opäť sa
potvrdili u Joža Belicu. A u všetkých štyroch možno hovoriť aj o
príťažlivosti,
ak divák ocení bufeťácky štýl a verí
v skrytý esprit.
Režisér
Uhlár sa zahral na indiánskeho architekta a spichol
hranatý vigvam. Z toho, ako – evidentne po svojom – pripravil
provizórne priestory
miestnosti v bývalej cvernovke pre divadlo, cítiť
stále jeho túžbu stavať
blízkym ľuďom pomyselnú strechu nad hlavou a čakať na
reakcie okolia. Čosi
podobné urobil aj v pivnici trnavského kultúrneho
domu na Kopánke, so súborom
Disk.
Bodaj by bolo také
jednoduché daný priestor udržať, aké
povážlivé je identifikovať ho ako divadlo!
Ale predovšetkým:
celé toto dianie tentoraz nie je o
režisérovi ani o dobrých či zlých hercoch, dokonca
ani o alternatívnej hereckej
škole, na akú sa to všetko podobá. Je o ľuďoch,
ktorí nachádzajú krásu tam, kde
ju väčšina nehľadá. A neboja sa neistoty. Takých
potrebujeme. Ak prežijú.
Divadlo Fórum a S.T.O.K.A.: Redukcia
Scenár vytvorili a hrajú: Jozef Belica,
Táňa Brederová,
Henrieta Hanzalíková, Matej Lauko
Kostýmy, masky: Denisa Falbová
Scenár, scéna, réžia: Blaho Uhlár
Premiéra: 15. decembra 2007 v priestoroch
bývalých Závodov
MDŽ v Bratislave
|